{"id":2535,"date":"2011-09-01T00:00:00","date_gmt":"2011-08-31T22:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/new.slovozivota.sk\/2011\/09\/moja-skutocna-rozpravka\/"},"modified":"2011-09-01T00:00:00","modified_gmt":"2011-08-31T22:00:00","slug":"moja-skutocna-rozpravka","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/2011\/09\/moja-skutocna-rozpravka\/","title":{"rendered":"Moja skuto\u010dn\u00e1 rozpr\u00e1vka"},"content":{"rendered":"<p><img decoding=\"async\" class=\" alignleft size-full wp-image-2534\" src=\"https:\/\/new.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2011\/09\/acovci.jpg\" border=\"0\" alt=\"\" align=\"left\" width=\"400\" height=\"267\" srcset=\"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2011\/09\/acovci.jpg 400w, https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2011\/09\/acovci-300x200.jpg 300w, https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2011\/09\/acovci-390x260.jpg 390w\" sizes=\"(max-width: 767px) 100vw, 400px\" \/>Laci a Samira \u00c1csov\u00ed s\u00fa u\u017e nieko\u013eko rokov man\u017eelia. Laci dnes pracuje ako\u00a0 \u0161pecialista technickej podpory v jednej softv\u00e9rovej firme a spolu vychov\u00e1vaj\u00fa dc\u00e9rku S\u00e1rku. Ka\u017ed\u00fd z nich sa dostal k Bohu celkom inak, no predsa z\u00e1zra\u010dne. Mnoh\u00ed, ktor\u00ed poznaj\u00fa Samiru osobne, t\u00fdmto riadkom takmer nebud\u00fa veri\u0165. Boh v\u0161ak premie\u0148a srdcia \u013eud\u00ed a rob\u00ed z n\u00e1s nov\u00e9 stvorenia. Star\u00e9 pominulo a v\u0161etko je nov\u00e9.<\/p>\n<p>\u00a0<\/p>\n<p><strong>Vyrastala som v\u00a0 detskom domove<\/strong><\/p>\n<p>Narodila som sa v Bratislave do ne\u00faplnej rodiny. Otec bol Arab, ktor\u00fd zahynul vo vojne. Videla som ho len na fotk\u00e1ch. Mama si u\u017e\u00edvala \u017eivot nezodpovedne, akoby ma ani nemala. B\u00fdvali sme so star\u00fdmi rodi\u010dmi, alkoholikmi. Z t\u00fdchto d\u00f4vodov som sa dostala ako trojro\u010dn\u00e1 do detsk\u00e9ho domova, kde mali man\u017eelia okrem svojich det\u00ed na zodpovednosti \u010fal\u0161\u00edch 14 det\u00ed. No napriek tomu sa vychov\u00e1vatelia o n\u00e1s dobre starali, u\u010dili sa s nami, viedli n\u00e1s k \u010distote, zodpovednosti a k dobr\u00fdm medzi\u013eudsk\u00fdm vz\u0165ahom. Nau\u010dila som sa tam \u0161trikova\u0165 i vy\u0161\u00edva\u0165. Dokonca sme mali vlastn\u00fa z\u00e1hradu a dobytok. Mala som to ve\u013emi rada. Cez v\u00edkendy sme chodievali do mesta, do lesa alebo sme \u0161portovali. Ja som sa akt\u00edvne venovala spevu, \u013eudov\u00e9mu tancu a pl\u00e1vaniu. Viackr\u00e1t sme vystupovali v Bratislave, Pie\u0161\u0165anoch, Tren\u010d\u00edne. Aj v pl\u00e1van\u00ed sa mi darilo. Vyhr\u00e1vala som prv\u00e9 a druh\u00e9 miesta. Spev sme mali na spolo\u010dn\u00fdch besiedkach, kde som spievala s viacer\u00fdmi de\u0165mi. Po\u010das letn\u00fdch pr\u00e1zdnin sme s vychov\u00e1vate\u013emi cestovali do t\u00e1borov, v\u00e4\u010d\u0161inou do Vysok\u00fdch Tatier, ktor\u00e9 som v\u010faka tomu dobre spoznala. Vychov\u00e1vatelia n\u00e1s vodili do kostola, kde sa mi p\u00e1\u010dilo. Ni\u010domu som s\u00edce poriadne nerozumela, okrem toho, \u017ee Boh naozaj je, ale prijala som tam aj prv\u00e9 sv\u00e4t\u00e9 prij\u00edmanie.<\/p>\n<p>\u00a0<\/p>\n<p><strong>Op\u00e4\u0165 doma<\/strong><\/p>\n<p>Raz za mesiac ma pri\u0161la pozrie\u0165 moja rodina. Hoci mi tam bolo v podstate dobre, v\u017edy som sa p\u00fdtala domov. Mama to nakoniec za\u010dala rie\u0161i\u0165 s\u00fadnou cestou. Po\u010das leta si ma zobrala na p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ov k sebe, ale ke\u010f som sa vr\u00e1tila sp\u00e4\u0165, ve\u013emi ma tr\u00e1pilo, pre\u010do nem\u00f4\u017eem zosta\u0165 doma. Medzit\u00fdm sa mama vydala a porodila dc\u00e9ru. Ke\u010f som mala jeden\u00e1s\u0165, s\u00fad napokon rozhodol, \u017ee sa m\u00f4\u017eem vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165 domov. Bolo mi \u013e\u00fato, \u017ee op\u00fa\u0161\u0165am detsk\u00fd domov, skvel\u00fa rodinu a deti, na ktor\u00e9 som si celkom zvykla, no z\u00e1rove\u0148 som sa te\u0161ila, \u017ee budem kone\u010dne aj s vlastnou rodinou. Sna\u017eila som si zvykn\u00fa\u0165 na nov\u00e9 prostredie, ale mala som rozpa\u010dit\u00e9 dojmy. Ch\u00fdbali mi rodinn\u00e9 rozhovory, prech\u00e1dzky, istota, ciele do bud\u00facnosti, poriadna v\u00fdchova a najm\u00e4 l\u00e1ska. Ke\u010f som chodila do z\u00e1kladnej \u0161koly, rodi\u010dia ma nejako obzvl\u00e1\u0161\u0165 nekontrolovali. Vtedy mi to nevadilo, myslela som si, \u017ee to tak m\u00e1 by\u0165. Chodievala som von so spolu\u017eiakmi, dokonca ma mama pustila na detsk\u00e9 diskot\u00e9ky. Po\u010das strednej \u0161koly som natrafila na zl\u00fa partiu, kde sa\u00a0 pilo, faj\u010dilo a brali aj \u013eahk\u00e9 drogy. Nane\u0161\u0165astie som r\u00fdchlo medzi nich zapadla. B\u00e1la som sa doma prizna\u0165, ale aj tak to \u010doskoro vy\u0161lo najavo. Raz som pri\u0161la domov opit\u00e1, dostala som mesiac z\u00e1kaz \u00eds\u0165 von. Mama so sestrin\u00fdm otcom v\u0161ak tie\u017e pili a faj\u010dili, potulovali sa po podnikoch, bili sa, h\u00e1dali. Nemala som \u017eiadny vzor, len zl\u00fd pr\u00edklad. Za\u010dala som bra\u0165 \u013eahk\u00e9 aj tvrd\u00e9 drogy, zo \u0161koly som mala ve\u013ea zame\u0161kan\u00e9ho a aj prospech sa mi zhor\u0161il. Ale na\u0161\u0165astie som sa aspo\u0148 vyu\u010dila. Na pokra\u010dovanie v \u0161t\u00fadi\u00e1ch som nedok\u00e1zala ani len pomyslie\u0165. Navy\u0161e ma nikto k tak\u00e9mu kroku neviedol. Doma sa situ\u00e1cia na\u010falej zhor\u0161ovala, ve\u013emi mi ch\u00fdbala l\u00e1ska, c\u00edtila som sa zranen\u00e1. Chv\u00ed\u013ekov\u00e9 uspokojenie som na\u0161la v drog\u00e1ch, no netrvalo dlho a stala som sa z\u00e1vislou. Moja rodina to postrehla a\u017e ke\u010f som u\u017e kradla a m\u00e1vala halucin\u00e1cie. Toto obdobie m\u00f4jho \u017eivota bolo najhor\u0161ie. Tot\u00e1lne som sa skazila. Nepoznala som skoro nijak\u00e9 hranice, z\u00e1sady, mor\u00e1lnos\u0165, a v\u00f4bec som si neuvedomovala hodnotu \u017eivota a druh\u00fdch \u013eud\u00ed.<\/p>\n<p>\u00a0<\/p>\n<p><strong>Kone\u010dne som na\u0161la Boha!<\/strong><\/p>\n<p>St\u00e1le to so mnou i\u0161lo dolu vodou. Kv\u00f4li svojej nesk\u00fasenosti som otehotnela. Povedala som si, \u017ee aspo\u0148 kv\u00f4li die\u0165a\u0165u to sk\u00fasim znova. V\u0161etko zlo som sa sna\u017eila opusti\u0165. Vtedy som za\u010dala prosi\u0165 Boha, aby moje die\u0165a bolo zdrav\u00e9. Ke\u010f u\u017e bola dc\u00e9ra na svete, starala som sa o \u0148u najlep\u0161ie, ako som vedela. No po dvoch rokoch som op\u00e4\u0165 pod\u013eahla alkoholu, drog\u00e1m a cigaret\u00e1m&#8230;\u00a0 Skon\u010dila mi matersk\u00e1 dovolenka a ja som musela nast\u00fapi\u0165 do pr\u00e1ce. Na moje ve\u013ek\u00e9 prekvapenie mi kolegyne zvestovali evanjelium. Pri\u0161la som aj do cirkvi, kam ma pozvali, ale bola som ve\u013emi nest\u00e1la, zdalo sa mi, \u017ee mi to ni\u010d ned\u00e1va, nedok\u00e1zala som tam chodi\u0165 pravidelne. V tej istej firme som v\u0161ak v tom \u010dase spoznala aj m\u00f4jho milovan\u00e9ho man\u017eela. Za\u010dali sme spolu chodi\u0165. Vtedy som m\u00e1vala depresie a ke\u010f som ich u\u017e nezvl\u00e1dala, nap\u00edsala som kolegyni, aby mi pomohla. Zavolala ma na konferenciu, kde som odovzdala svoj \u017eivot Je\u017ei\u0161ovi. Som rada, \u017ee som sa odhodlala na toto d\u00f4le\u017eit\u00e9 rozhodnutie. No i tak to pre m\u0148a nebolo \u013eahk\u00e9. Mala som ve\u013emi rozbit\u00fd \u017eivot a len postupne som bola uzdravovan\u00e1 a oslobodzovan\u00e1 od z\u00e1vislost\u00ed. Dnes viem, \u017ee \u017eijem iba v\u010faka Bohu. Teraz u\u017e nepijem, nefaj\u010d\u00edm ani nedrogujem. Som uzdraven\u00e1 z depresi\u00ed. Stala som sa horlivou kres\u0165ankou a z\u00e1rove\u0148 \u010dlenkou bratislavsk\u00e9ho zboru Slova \u017eivota. M\u00e1m v \u0148om slu\u017ebu modlitebn\u00ed\u010dky. Som \u0161\u0165astn\u00e1, pl\u00e1nujem si spravi\u0165 \u0161kolu, n\u00e1js\u0165 si pr\u00e1cu, ktor\u00e1 ma bude bavi\u0165, a s man\u017eelom pl\u00e1nujeme \u010fal\u0161ie deti. \u017dijem bez strachu, neob\u00e1vam sa, \u017ee sa mi stane nejak\u00e9 ne\u0161\u0165astie. Viem, \u017ee ma P\u00e1n nikdy neopust\u00ed a ja mu chcem by\u0165 tie\u017e vern\u00e1. Viem, \u017ee moja minulos\u0165 je uzavret\u00e1 a zabudnut\u00e1 kapitola. Ke\u010f si pomysl\u00edm, \u010d\u00edm v\u0161etk\u00fdm som pre\u0161la, pripad\u00e1m si ako v rozpr\u00e1vke. Nielen\u017ee to m\u00e1 dobr\u00fd koniec, ale fantastick\u00e9 na tom je to, \u017ee je to skuto\u010dnos\u0165.<\/p>\n<p>\u00a0<\/p>\n<p><strong>Osloboden\u00fd od nad\u00e1vok<\/strong><\/p>\n<p>Narodil som sa do harmonickej katol\u00edckej rodiny, kde som za\u017e\u00edval l\u00e1sku aj pr\u00edsnu v\u00fdchovu. V\u017edy som mal v\u00fdborn\u00fd vz\u0165ah s rodi\u010dmi aj s\u00farodencami. Pre\u017eil som \u0161\u0165astn\u00e9 detstvo, chodieval som pravidelne do kostola, dokonca som tam aj mini\u0161troval. Bol som si ist\u00fd, \u017ee Boh je, ale m\u00f4j obraz o \u0148om bol zna\u010dne skreslen\u00fd. \u010casto som po\u010dul, ako mi hovorili: \u201eAk nep\u00f4jde\u0161 do kostola, Boh \u0165a potrest\u00e1. Ak nebude\u0161 robi\u0165 toto, Boh \u0165a potrest\u00e1&#8230;\u201d Zdalo sa mi to trochu \u010dudn\u00e9, \u017ee Boh je tak\u00fd krut\u00fd a \u00faplne ma prestalo bavi\u0165 chodi\u0165 do kostola. Aby som v\u0161ak zabr\u00e1nil konfliktu s rodi\u010dmi, chodil som tam aj na\u010falej. Ke\u010f som mal \u0161estn\u00e1s\u0165 rokov, m\u00f4j odpor ku kres\u0165anstvu, ak\u00e9 som poznal, len narastal a za\u010dal som ma\u0165 pocit, \u017ee v\u0161etko o Bohu je vlastne len v\u00fdmysel, b\u00e1jky.<br \/>Po\u010das \u0161t\u00fadi\u00ed na univerzite som brig\u00e1doval v jednej firme, kde som spoznal\u00a0 svoju man\u017eelku. Za\u010dali sme spolu chodi\u0165. Ona sa priatelila s jednou na\u0161ou kolegy\u0148ou, ktor\u00e1 bola kres\u0165anka, a zaviedla ju raz na bohoslu\u017ebu. Po nieko\u013ek\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148och som tam \u0161iel s \u0148ou. Myslel som si, \u017ee musela nie\u010do o mne prezradi\u0165 pastorovi, lebo slovo o Je\u017ei\u0161ovi, ktor\u00fd je dobr\u00fd a obetoval sa za n\u00e1s, sa ma ve\u013emi dot\u00fdkalo. Vo vn\u00fatri to vo mne vrelo. E\u0161te v ten t\u00fd\u017ede\u0148 sme boli na ml\u00e1de\u017en\u00edckom stretnut\u00ed, kde som prijal Krista za svojho P\u00e1na a Spasite\u013ea.<\/p>\n<p>Po tomto dni sa m\u00f4j \u017eivot za\u010dal rap\u00eddne meni\u0165. Prvou ve\u013ekou zmenou bolo oslobodenie od nad\u00e1vok. Od troch rokov som mal ve\u013emi vulg\u00e1rnu slovn\u00fa z\u00e1sobu, ktor\u00e1 mi sp\u00f4sobovala zna\u010dn\u00e9 probl\u00e9my a hanbu. Nikdy sa mi nepodarilo s t\u00fdm presta\u0165, a\u017e ke\u010f som s vierou poprosil P\u00e1na v mene Je\u017ei\u0161a Krista, aby mi pomohol odvykn\u00fa\u0165 si od nad\u00e1vok. Nielen\u017ee som si od nich odvykol, za\u010dalo mi vadi\u0165, ke\u010f druh\u00ed nad\u00e1vali. T\u00fato zmenu si hne\u010f v\u0161imli aj moji vtedaj\u0161\u00ed kolegovia a zostali ve\u013emi prekvapen\u00ed. Rados\u0165 P\u00e1nova, ktor\u00e1 mi nap\u013a\u0148ala (a st\u00e1le nap\u013a\u0148a) srdce, bola badate\u013en\u00e1 aj pre mojich kamar\u00e1tov na univerzite. P\u00e1n ma vylie\u010dil aj z k\u0155\u010dov\u00fdch \u017e\u00edl a aj z in\u00fdch chor\u00f4b. \u010eakujem Mu za po\u017eehnan\u00fa man\u017eelku aj dc\u00e9rku a za Jeho nekone\u010dn\u00fa milos\u0165 a nepodmienen\u00fa l\u00e1sku. Neviem a ani si nechcem predstavi\u0165 \u017eivot bez P\u00e1na a \u017eel\u00e1m si, aby v ka\u017edej oblasti n\u00e1\u0161ho \u017eivota sme v\u017edy \u017eili pod\u013ea Jeho slova a kr\u00e1\u010dali po ceste, ktor\u00e1 sa vol\u00e1 Je\u017ei\u0161 Kristus.<\/p>\n<p>\u00a0<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Laci a Samira \u00c1csov\u00ed s\u00fa u\u017e nieko\u013eko rokov man\u017eelia. Laci dnes pracuje ako\u00a0 \u0161pecialista technickej podpory v jednej softv\u00e9rovej firme a spolu vychov\u00e1vaj\u00fa dc\u00e9rku S\u00e1rku. Ka\u017ed\u00fd z nich sa dostal [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2534,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"episode_type":"","audio_file":"","cover_image":"","cover_image_id":"","duration":"","filesize":"","date_recorded":"","explicit":"","block":"","filesize_raw":"","footnotes":""},"categories":[63],"tags":[],"series":[],"class_list":["post-2535","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-skutocny-pribeh"],"episode_featured_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2011\/09\/acovci.jpg","episode_player_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/10\/PodcastSZ-1.jpg","download_link":"","player_link":"","audio_player":false,"episode_data":{"playerMode":"dark","subscribeUrls":[],"rssFeedUrl":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/feed\/podcast\/slovo-zivota","embedCode":"<blockquote class=\"wp-embedded-content\" data-secret=\"CSxwRk0CjD\"><a href=\"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/2011\/09\/moja-skutocna-rozpravka\/\">Moja skuto\u010dn\u00e1 rozpr\u00e1vka<\/a><\/blockquote><iframe sandbox=\"allow-scripts\" security=\"restricted\" src=\"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/2011\/09\/moja-skutocna-rozpravka\/embed\/#?secret=CSxwRk0CjD\" width=\"500\" height=\"350\" title=\"&#8220;Moja skuto\u010dn\u00e1 rozpr\u00e1vka&#8221; &#8212; Slovo \u017eivota\" data-secret=\"CSxwRk0CjD\" frameborder=\"0\" marginwidth=\"0\" marginheight=\"0\" scrolling=\"no\" class=\"wp-embedded-content\"><\/iframe><script type=\"text\/javascript\">\n\/* <![CDATA[ *\/\n\/*! This file is auto-generated *\/\n!function(d,l){\"use strict\";l.querySelector&&d.addEventListener&&\"undefined\"!=typeof URL&&(d.wp=d.wp||{},d.wp.receiveEmbedMessage||(d.wp.receiveEmbedMessage=function(e){var t=e.data;if((t||t.secret||t.message||t.value)&&!\/[^a-zA-Z0-9]\/.test(t.secret)){for(var s,r,n,a=l.querySelectorAll('iframe[data-secret=\"'+t.secret+'\"]'),o=l.querySelectorAll('blockquote[data-secret=\"'+t.secret+'\"]'),c=new RegExp(\"^https?:$\",\"i\"),i=0;i<o.length;i++)o[i].style.display=\"none\";for(i=0;i<a.length;i++)s=a[i],e.source===s.contentWindow&&(s.removeAttribute(\"style\"),\"height\"===t.message?(1e3<(r=parseInt(t.value,10))?r=1e3:~~r<200&&(r=200),s.height=r):\"link\"===t.message&&(r=new URL(s.getAttribute(\"src\")),n=new URL(t.value),c.test(n.protocol))&&n.host===r.host&&l.activeElement===s&&(d.top.location.href=t.value))}},d.addEventListener(\"message\",d.wp.receiveEmbedMessage,!1),l.addEventListener(\"DOMContentLoaded\",function(){for(var e,t,s=l.querySelectorAll(\"iframe.wp-embedded-content\"),r=0;r<s.length;r++)(t=(e=s[r]).getAttribute(\"data-secret\"))||(t=Math.random().toString(36).substring(2,12),e.src+=\"#?secret=\"+t,e.setAttribute(\"data-secret\",t)),e.contentWindow.postMessage({message:\"ready\",secret:t},\"*\")},!1)))}(window,document);\n\/* ]]> *\/\n<\/script>\n"},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2535","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2535"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2535\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2534"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2535"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2535"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2535"},{"taxonomy":"series","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/series?post=2535"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}