\u010co si predstav\u00edm, ke\u010f sa povie les? Ko\u0161at\u00e9 kon\u00e1re s mili\u00f3nmi listov, ktor\u00e9 v\u00e1s ochr\u00e1nia pred slne\u010dnou p\u00e1\u013eavou, pr\u00edpadne miesto, kde koncertuj\u00fa mal\u00ed operenci a kde n\u00e1jdem pokoj pre svoju du\u0161u. Ani jedna z t\u00fdchto charakterist\u00edk nezodpovedala lesu, ktor\u00fdm som prech\u00e1dzal. Ticho okolo m\u0148a pripom\u00ednalo sk\u00f4r cintor\u00edn. A obrovsk\u00e9 stromy s pokr\u00faten\u00fdmi kon\u00e1rmi bez jedin\u00e9ho listu p\u00f4sobili desivo a sk\u013eu\u010duj\u00faco. \u017diadna lesn\u00e1 zver, v\u0161etko naokolo mi pripadalo od po\u010diatku neprirodzene, k tejto kulise prispievali aj korene tr\u010diace vysoko nad zemou. Nikdy som ni\u010d podobn\u00e9 nevidel. Ako v hore, kde sa d\u00f4sledne odhrabali dva metre p\u00f4dy.
\u010c\u00edm \u010falej, t\u00fdm bol les hustej\u0161\u00ed, chodn\u00edk sa v tej spleti str\u00e1cal a ja som netu\u0161il, \u010di e\u0161te idem spr\u00e1vne. Z kore\u0148ov sa \u0161\u00edril nechutn\u00fd, \u0165a\u017eko op\u00edsate\u013en\u00fd z\u00e1pach. Pre\u010d! Mus\u00edm sa odtia\u013eto \u010do najsk\u00f4r vymota\u0165. Len\u017ee kadia\u013e? Napravo odo m\u0148a sa mihla postava. \u017deby som zabl\u00fadil? Sk\u00fa\u0161am sa prediera\u0165 t\u00fdm smerom, no sple\u0165 kore\u0148ov je tu e\u0161te hustej\u0161ia, a ke\u010f sa ich dotknem, pop\u0155hlia ako desa\u0165 p\u0155h\u013eav naraz.
Be\u017eca u\u017e vid\u00edm detailnej\u0161ie, ale nedar\u00ed sa mi k nemu pribl\u00ed\u017ei\u0165. Chud\u00e1k, ako sa tam v\u00f4bec dostal? Vraciam sa sp\u00e4\u0165 a zbad\u00e1m niekoho po \u013eavej strane, pote\u0161\u00edm sa a mierim tam. No i tu korene hustn\u00fa, vytv\u00e1raj\u00fa neprekonate\u013en\u00fa h\u00fa\u0161tinu. R\u00e1d by som pomohol diev\u010da\u0165u, ktor\u00e9 je uv\u00e4znen\u00e9 len k\u00fasok odo m\u0148a. Sna\u017e\u00edm sa mu uk\u00e1za\u0165 cestu, ale je nahnevan\u00e9, m\u00e1m pocit, \u017ee o radu ani nestoj\u00ed. Vtom mi napadlo, \u017ee by mohlo pou\u017ei\u0165 me\u010d Bo\u017eieho slova. Jasn\u00e9, \u017ee mi to sk\u00f4r nenapadlo!
Prijalo moju radu a r\u00fabalo okolo seba osto\u0161es\u0165. Korene odlietali, no jeho rados\u0165 dlho netrvala. Na ka\u017edom mieste, kde za\u0165alo, vyr\u00e1stli nov\u00e9 korene a to tak r\u00fdchlo, \u017ee sa uvo\u013enen\u00fdm miestom nestihlo ani pre\u0161mykn\u00fa\u0165. Situ\u00e1cia sa nezlep\u0161ila, navy\u0161e mu od\u0165at\u00e9 korene zavadzali pod nohami. Potklo sa, zahre\u0161ilo a potom sa rozplakalo. Nie, toto nemohol by\u0165 m\u00f4j sprievodca. Ale ako to, \u017ee ani me\u010d nezaber\u00e1?
\u201eNa\u010do si sem za mnou liezol?\u201c osopilo sa na m\u0148a.
\u201ePok\u00fa\u0161al som sa ti pom\u00f4c\u0165, to je v\u0161etko, sorry,\u201c br\u00e1nil som sa. \u201eV\u0161etko bude v poriadku, sk\u00fas vyliez\u0165 cez tamten otvor.\u201c
\u201eVy mu\u017ei ste v\u0161etci rovnak\u00ed,\u201c pokra\u010dovalo jedovato. \u201eNa v\u0161etko m\u00e1te rie\u0161enie, ale mysl\u00edte len na vlastn\u00e9 z\u00e1ujmy! Staraj sa o seba, dobre? J\u00e1u, hor\u0161ie ako p\u0155h\u013eava!\u201c
Ne\u010dakal som a\u017e tak\u00fa smr\u0161\u0165 a nemal som v\u00f4bec chu\u0165 sa s n\u00edm dohadova\u0165. Vymotal som sa z kore\u0148ov a razil si cestu, k\u00fdm som v tomto \u010dudesnom lese niekoho stretol. Je to v\u00f4bec mo\u017en\u00e9? \u010eal\u0161\u00ed \u00fabo\u017eiak, ktor\u00fd je pod jedn\u00fdm stromom doslova zarasten\u00fd. Kadia\u013e sa tam vkliesnil? Lomcoval kore\u0148mi ako lev uv\u00e4znen\u00fd v klietke. Videl som len obrysy jeho postavy a s nev\u00f4\u013eou pozoroval okolo neho vyrastaj\u00face \u010fal\u0161ie korene i kon\u00e1re…
\u201eJa ho zabijem!\u201c du\u0161oval sa.
\u201e\u010co? Koho?\u201c vyzvedal som. \u201eJe tam s tebou nejak\u00e9 zviera?\u201c
\u201eE\u0161te to by ch\u00fdbalo, aby to zviera bolo so mnou,\u201c odvetil nahnevane. \u201eTakto ma podvies\u0165. Poctivo plat\u00edm v\u0161etky \u00fa\u010dty a dane, urob\u00edm mu z\u00e1kazku presne pod\u013ea jeho priania a on mi nezaplat\u00ed. Ani po dvoch rokoch som nevidel svoje peniaze. Kv\u00f4li nemu mi nar\u00e1stli dlhy… Vydriduch!\u201c
Za\u010d\u00ednalo mi svita\u0165, o \u010do tu ide. Chcel som mu pom\u00f4c\u0165. Rozhodol som sa, \u017ee za\u010dnem opatrne: \u201eJe to asi stra\u0161n\u00fd pocit…\u201c
Preru\u0161il ma: \u201ePocit? Vie\u0161 ak\u00e9 to je, ke\u010f trp\u00ed\u0161 kv\u00f4li dareb\u00e1ctvu in\u00e9ho \u010dloveka?\u201c
\u201eCh\u00e1pem, ale P\u00e1n n\u00e1s vedie, aby sme odpustili.\u201c
\u201eTen zlosyn si nezasl\u00fa\u017ei ni\u010d in\u00e9, len trest! Do pekla aj s t\u00fdmito kore\u0148mi! J\u00e1u, \u010do to napustili elektrinou?\u201c
Nov\u00e9 korene vytvorili plot, u\u017e som ho v\u00f4bec nevidel, len po\u010dul. Cel\u00fd zar\u00e1stol… Najhor\u0161ie bolo, \u017ee som mu v\u00f4bec nevedel pom\u00f4c\u0165. Jeho strom bol najvy\u0161\u0161\u00ed naokolo. \u010co je toto za mon\u0161trum?
\u201eKore\u0148 horkosti,\u201c ozval sa za mnou hlas.
Obzrel som sa. Predo mnou st\u00e1l mu\u017e v pestrofarebnom pl\u00e1\u0161ti. V tomto ponurom lese jeho krik\u013eav\u00e9 farby e\u0161te viac vynikali.
\u201eDbajte o to, aby nikto nepreme\u0161kal Bo\u017eiu milos\u0165, aby nevyr\u00e1stol nijak\u00fd kore\u0148 horkosti, \u010do by sp\u00f4sobil zm\u00e4tok a mnoh\u00fdch nakazil. \u201c
Hne\u010f ako to vyslovil, vedel som, \u017ee je to m\u00f4j sprievodca. Pritakal som a sk\u00famavo sa zah\u013eadel na korene. \u201eAle aj tak mi pripad\u00e1, \u017ee je to dos\u0165 krut\u00e9… Takto ich tr\u00e1pi\u0165.\u201c
\u201e\u013dudia sa uv\u00e4znia sami. Na vine nie je Boh.\u201c
\u201ePre\u010do v\u0161ak nefungoval me\u010d Ducha?\u201c
\u201eV tomto pr\u00edpade ka\u017ed\u00e1 rana me\u010dom len znova pripom\u00edna, \u017ee je potrebn\u00e9 odpusti\u0165. Samotn\u00e9 oh\u00e1\u0148anie me\u010dom teda nepom\u00e1ha, iba odpustenie n\u00e1s vyslobod\u00ed z podru\u010dia kore\u0148ov horkosti.\u201c
\u201eAha… V\u010faka Bohu, m\u0148a ten strom nedostal.\u201c
\u201eKa\u017ed\u00fd, kto sem vojde, prech\u00e1dza testom. Pokia\u013e nem\u00e1 vo\u010di druh\u00fdm horkos\u0165 a nen\u00e1vis\u0165, prejde podobne ako ty.\u201c
V \u017eivote som ve\u013ea kr\u00e1t musel odpusti\u0165. V\u017edy som tak urobil premo\u017een\u00fd Bo\u017eou dobrotou. Nikto mi v\u0161ak nesp\u00f4sobil skuto\u010dn\u00fa traumu, neviem ak\u00e9 to je, ak niekomu vo vojne vyvra\u017edia rodinu; neza\u017eil som, ak niekomu podp\u00e1lia dom. S\u00fa to s\u00edce extr\u00e9mne situ\u00e1cie, ale st\u00e1vaj\u00fa sa. Ktovie, \u010do ma e\u0161te \u010dak\u00e1? Som si v\u0161ak ist\u00fd, \u017ee ak aj budem prech\u00e1dza\u0165 nie\u010d\u00edm \u0165a\u017e\u0161\u00edm, na tento les si isto spomeniem… V hlave mi v\u0161ak v\u0155tala my\u0161lienka, pre\u010do som sa musel lesom prediera\u0165, ak som v\u0161etk\u00fdm odpustil.
\u201eKore\u0148 horkosti ovplyv\u0148uje v\u0161etk\u00fdch naokolo,\u201c odpovedal na moje my\u0161lienky sprievodca. \u201eAk s \u013eu\u010fmi, naplnen\u00fdmi \u017el\u010dou, pr\u00eddeme do styku, dot\u00fdka sa n\u00e1s to. Mus\u00edme sa t\u00fdm zaobera\u0165, a ovplyv\u0148uje n\u00e1s to, preto sa bor\u00edme aj my. V tvojom svete sa udeje e\u0161te ve\u013ea zla a korene horkosti bud\u00fa vo va\u0161ich mest\u00e1ch zapusten\u00e9 hlboko.
Zrazu som uvidel svoje mesto cel\u00e9 zarasten\u00e9 kore\u0148mi. Cel\u00e9 budovy obohnan\u00e9 dlho\u010dizn\u00fdmi kore\u0148mi \u2013 ako keby som zbadal zakliate mesto zo sveta fant\u00e1zie. Niektor\u00e9 stromy boli vy\u0161\u0161ie ne\u017e najvy\u0161\u0161ie budovy. Vid\u00edm \u0161koly obohnan\u00e9 kore\u0148mi ako ostnat\u00fdm dr\u00e1tom, \u010derpaj\u00face zlo z horkosti \u017eiakov i u\u010dite\u013eov. S\u00fady, ktor\u00e9 kv\u00f4li prie\u0165ahom neplnili svoju funkciu. Aj parlament, prezidentsk\u00fd pal\u00e1c a \u010fal\u0161ie panel\u00e1ky boli uv\u00e4znen\u00e9 ako z\u00e1mok v rozpr\u00e1vke o \u0160\u00edpovej Ru\u017eenke. Tu by v\u0161ak nepomohol \u017eiadny bozk princeznej, len odpustenie zo srdca… Niektor\u00e9 domy boli tak poviazan\u00e9, \u017ee k vyslobodeniu by bolo treba odpusti\u0165 znova a nielen jedn\u00e9mu, ale mnoh\u00fdm. Presne ako to povedal Je\u017ei\u0161: A \u010do by sa aj sedem r\u00e1z za de\u0148 proti tebe prehre\u0161il a sedem r\u00e1z sa k tebe vr\u00e1til a povedal by: \u013dutujem!, odpus\u0165 mu!\u00a0\u00a0
\u201eNech\u00fdbalo ve\u013ea a korene horkosti by uv\u00e4znili aj m\u0148a,\u201c rozhovoril sa zase sprievodca. \u201eUt\u0155\u017eil som rany od najbli\u017e\u0161\u00edch… Tie bolia najviac.\u201c
Kto by to mohol by\u0165? \u201eAko ti ubl\u00ed\u017eili?\u201c
\u201eMoji bratia ma chceli zabi\u0165. Nakoniec si to rozmysleli a predali ma do otroctva.\u201c
\u201eJ\u00e1j, Jozef?\u201c
\u201e\u00c1no.\u201c
V okamihu som mal pred o\u010dami cel\u00fd pr\u00edbeh.\u00a0 Bratia, ktor\u00ed mu z\u00e1videli po\u017eehnanie a otcovu priaze\u0148. Hodili ho do pr\u00e1zdnej cisterny na vodu a chceli od\u00eds\u0165 pre\u010d. No ke\u010f uvideli karav\u00e1nu, vytiahli ho a predali do Egypta ako otroka. \u010co ten musel pre\u017ei\u0165…
\u201eProsil som, aby to nerobili, ale tv\u00e1rili sa, \u017ee ma nepoznaj\u00fa. Ich kamenn\u00e9 tv\u00e1re ma m\u00e1tali aj v noci. Rozhodol som sa v\u0161ak odpusti\u0165. Jedin\u00e1 cesta, ak som si chcel zachova\u0165 \u010dist\u00e9 srdce. P\u00e1n Boh ma potom u P\u00f3tifara po\u017eehnal, ale pri\u0161la \u010fal\u0161ia zrada.\u201c
\u201eViem, nepr\u00e1vom \u0165a obvinili z toho, \u017ee si spal s jeho man\u017eelkou a zatvorili \u0165a do v\u00e4zenia.\u201c
\u201eMyslel som, \u017ee Boh na m\u0148a zabudol. Nech\u00e1pal som, \u010do sa to so mnou deje. Pre\u010do? Ve\u010f som sa jej ani nedotkol. Cel\u00e9 moje telo i du\u0161a bolo zovret\u00e9 ako v \u017eeleznom zver\u00e1ku. \u201c
\u201eAj ja som skon\u010dil vo v\u00e4zen\u00ed,\u201c preru\u0161il n\u00e1s neo\u010dak\u00e1vane zakliesnen\u00fd be\u017eec. \u201eTen bachar, to bol tak\u00e9 hov\u00e4do, \u017ee, j\u00e1u, tie korene p\u0155hlia hor\u0161ie ne\u017e med\u00faza.\u201c
\u201eNemysli si, ani ja som to nemal \u013eahk\u00e9,\u201c pokra\u010doval Jozef. \u201eVtedy boli v\u00e4zenia stra\u0161n\u00e9. Nakoniec mi v\u0161ak svitla n\u00e1dej. Vylo\u017eil som sen \u010da\u0161n\u00edkovi a pek\u00e1rovi a d\u00fafal som, \u017ee \u010da\u0161n\u00edk ma spomenie pred panovn\u00edkom. Zabudol.\u201c
\u201e\u010ca\u0161n\u00edka mi ani nepripom\u00ednaj. Najrad\u0161ej by som ho… Ni\u00e9, okolo krku nie, ve\u010f sa tu zadus\u00edm,\u201c zasipel uv\u00e4znen\u00fd mu\u017e.
\u201eMus\u00ed\u0161 odpusti\u0165,\u201c naliehal na neho Jozef. \u201eAspo\u0148 sa o to pok\u00fas. To neznamen\u00e1, \u017ee ho zrazu mus\u00ed\u0161 milova\u0165, iba sa rozhodni a vyslov to.\u201c
\u201eDobre… Odp\u00fa\u0161\u0165am mu… \u010co\u017ee? Jeden dlho\u010dizn\u00fd kore\u0148 sa celkom rozpadol na prach!\u201c
\u201eNo vid\u00ed\u0161,\u201c povzbudil som ho tento raz ja. \u201eA teraz odpusti \u010fal\u0161\u00edm.\u201c
Rozhostilo sa ticho. Nie je \u013eahk\u00e9 odpusti\u0165, ak s\u00fa korene horkosti zapusten\u00e9 hlboko…
\u201eOdp\u00fa\u0161\u0165am tej svine,\u201c ozval sa znovu be\u017eec, ale teraz sa zo zovretia nedostal.
\u201eNezd\u00e1 sa mi, \u017ee je to zo srdca,\u201c odvetil som \u010do najv\u013e\u00fadnej\u0161ie ako som len vedel. Nechcel som ho znova popudi\u0165 k hnevu. \u201eSk\u00fas ho nazva\u0165 nejako… d\u00f4stojnej\u0161ie.\u201c
\u201eAle to len kv\u00f4li nemu sa to v\u0161etko stalo! Nie, pre\u010do zase rast\u00fa tie prekliate korene? OK, nie je svi\u0148a… je to sup!\u201c\u00a0
\u201eAlebo supie ml\u00e1\u010fatko…\u201c ozval sa Jozef a u\u0161krnul sa na m\u0148a.
\u201eMl\u00e1\u010fatk\u00e1 s\u00fa v\u017edy roztomil\u00e9. Jedin\u00fd, kto ma v \u017eivote nenahneval bol m\u00f4j dobr\u00fd vl\u010diak Lojzo.\u201c
Dostal som n\u00e1pad: \u201eTak si predstav \u010da\u0161n\u00edka ako svojho ps\u00edka, mil\u00e9ho a…\u201c
\u201eNedok\u00e1\u017eem to. Ja vid\u00edm pred sebou pitbulla. Zachoval sa ako pes. J\u00e1u!\u201c
\u201eDok\u00e1\u017ee\u0161 to. On nie je \u017eiadne psisko, je to \u010dlovek, ktor\u00fd zlyhal, tak ako my v\u0161etci,\u201c sk\u00fa\u0161al radi\u0165 Jozef. \u201eTak mu u\u017e kone\u010dne odpusti! Alebo sa ti p\u00e1\u010di \u017eivot s t\u00fdmi kore\u0148mi? Chce\u0161 tu s nimi zhni\u0165? Chce\u0161 tu str\u00e1vi\u0165 ve\u010dnos\u0165?\u201c
\u201eNie! To nechcem. Je stra\u0161n\u00e9 by\u0165 takto gniaven\u00fd spomienkami, pri ka\u017edej z nich sa znova a znova otv\u00e1raj\u00fa star\u00e9 rany.\u201c
Jozef pokra\u010doval v m\u00fadrosti: \u201eJa ti rozumiem, viem, o \u010dom hovor\u00ed\u0161. Odpustenie je v\u0161ak jedin\u00e1 cesta zo zajatia. Uvedom si, \u017ee ty s\u00e1m si zhre\u0161il a sp\u00f4sobil Bohu ve\u013ek\u00fa ranu, ale on ti odpustil, vymazal ti tvoj dlh. Z l\u00e1sky. Je silnej\u0161ia ne\u017e nen\u00e1vis\u0165. \u00c1belova krv volala po pomste, ale Je\u017ei\u0161ova krv vol\u00e1 ka\u017ed\u00e9ho z n\u00e1s k zmiereniu.\u201c
\u201eV\u0161etk\u00fdm odp\u00fa\u0161\u0165am,\u201c kapituloval kone\u010dne be\u017eec. Ni\u010d nevravel, iba s \u00fadivom sledoval ako postupne pr\u00e1chnivej\u00fa v\u0161etky korene. Ne\u010faleko sa zvalil strom, pod ktor\u00fdm bol uv\u00e4znen\u00fd. Ako keby ho vy\u017erali \u010dervy. To, \u010do by inak trvalo roky, sa po odpusten\u00ed udialo za nieko\u013eko sek\u00fand.
Po\u010fakoval som sa Jozefovi, ktor\u00fd n\u00e1m na rozl\u00fa\u010dku obom pripomenul Pavlove slov\u00e1: \u201eNavz\u00e1jom sa zn\u00e1\u0161ajte a odp\u00fa\u0161\u0165ajte si, najm\u00e4 ak by mal niekto nie\u010do proti niekomu. Ako P\u00e1n odpustil v\u00e1m, tak aj vy odp\u00fa\u0161\u0165ajte druh\u00fdm! \u201c
Be\u017eec mi cestou rozpr\u00e1val o svojom \u0165a\u017ekom \u017eivote a v\u017edy, ke\u010f mu ktosi ubl\u00ed\u017eil, iba utr\u00fasil: \u201eTen m\u00f4j milu\u010dk\u00fd Lojzo.\u201c Ak by n\u00e1s po\u010dul niekto, kto netu\u0161il, \u010do sa odohralo len pred chv\u00ed\u013eou, musel by si myslie\u0165, \u017ee v\u0161etci jeho zn\u00e1mi sa volali Lojzo…
Obvykle m\u00e1m strach, ke\u010f v lese po\u010dujem vo v\u00edchrici pada\u0165 stromy. My sme v\u0161ak pri ka\u017edom zosypan\u00ed gigantick\u00fdch stromov horkosti v\u017edy zv\u00fdskli od radosti, preto\u017ee sa k n\u00e1m prid\u00e1vali \u010fal\u0161\u00ed a \u010fal\u0161\u00ed, ktor\u00ed zlo\u017eili sk\u00fa\u0161ku z odpustenia.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
\u010co si predstav\u00edm, ke\u010f sa povie les? Ko\u0161at\u00e9 kon\u00e1re s mili\u00f3nmi listov, ktor\u00e9 v\u00e1s ochr\u00e1nia pred slne\u010dnou p\u00e1\u013eavou, pr\u00edpadne miesto, kde koncertuj\u00fa mal\u00ed operenci a kde n\u00e1jdem pokoj pre svoju […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"episode_type":"","audio_file":"","cover_image":"","cover_image_id":"","duration":"","filesize":"","date_recorded":"","explicit":"","block":"","filesize_raw":"","footnotes":""},"categories":[79],"tags":[],"series":[],"class_list":["post-3588","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-rozne-old"],"episode_featured_image":false,"episode_player_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/10\/PodcastSZ-1.jpg","download_link":"","player_link":"","audio_player":false,"episode_data":{"playerMode":"dark","subscribeUrls":[],"rssFeedUrl":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/ru-ru\/feed\/podcast\/slovo-zivota","embedCode":"
Marat\u00f3n du\u0161e – Zlovestn\u00e9 korene – poviedka Martina Hun\u010d\u00e1ra<\/a><\/blockquote>