{"id":3813,"date":"2017-12-30T15:44:52","date_gmt":"2017-12-30T14:44:52","guid":{"rendered":"https:\/\/new.slovozivota.sk\/2017\/12\/maraton-duse-fialova-rieka-poviedka-martina-huncara\/"},"modified":"2017-12-30T15:44:52","modified_gmt":"2017-12-30T14:44:52","slug":"maraton-duse-fialova-rieka-poviedka-martina-huncara","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/ru-ru\/2017\/12\/maraton-duse-fialova-rieka-poviedka-martina-huncara\/","title":{"rendered":"Marat\u00f3n Du\u0161e – Fialov\u00e1 rieka – poviedka Martina Hun\u010d\u00e1ra"},"content":{"rendered":"

Marat\u00f3n du\u0161e je pr\u00edbeh be\u017eca, ktor\u00fd sa vo sne znenazdajky ocitol na najzvl\u00e1\u0161tnej\u0161\u00edch pretekoch na svete. Na ka\u017edom kilometri ho ktosi pou\u010d\u00ed o nejakej biblickej pravde. Nejde tu ani o r\u00fdchlos\u0165, ani o predbehnutie ostatn\u00fdch. Je to z\u00e1pas so sam\u00fdm sebou, s r\u00f4znymi poku\u0161eniami a prek\u00e1\u017ekami. V predch\u00e1dzaj\u00facich \u010d\u00edslach V\u017d sme v\u00e1m u\u017e priniesli nieko\u013eko “kilometrov”, tento raz sa dej odohr\u00e1va pri Fialovej rieke.<\/strong><\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

Fialov\u00e1 rieka
24. km<\/h2>\n

\u00a0<\/p>\n

Chodn\u00edk viedol na hr\u00e1dzu akejsi priehrady. Z jednej strany bola priepas\u0165, do ktorej sa peniv\u00fd \u017eivel valil cez priepust do nedozernej h\u013abky, z druhej strany vodn\u00e1 n\u00e1dr\u017e. Na konci hr\u00e1dze cesta kon\u010dila \u2013 vysok\u00e9 strm\u00e9 bral\u00e1, ktor\u00e9 sa hrdo vyp\u00ednali do v\u00fd\u0161in, d\u00e1vali stopku ka\u017ed\u00e9mu. Tmavomodr\u00e9 vlnky sa tam rozb\u00edjali o skaly. Okolo nich sa vo v\u00edroch to\u010dila pena ako biela nad\u00fdchan\u00e1 \u010dipka.<\/p>\n

M\u00e1m nasko\u010di\u0165 do pr\u00e1zdnych lodiek, ktor\u00e9 tam \u010dakaj\u00fa? Nieko\u013eko \u013eud\u00ed na nich pr\u00e1ve odpl\u00e1valo. Nie je to nejak\u00e1 pasca? Niektor\u00ed be\u017eci sa \u0161tverali na skaly, \u010faleko sa v\u0161ak nedostali kv\u00f4li kolm\u00e9mu previsu, museli sa vr\u00e1ti\u0165. Zdalo sa, \u017ee in\u00e1 cesta ako vhupn\u00fa\u0165 do lo\u010fky, neexistuje. Nast\u00fapil som a zva\u017eoval, ako sa najlep\u0161ie usadi\u0165.<\/p>\n

\u201eM\u00e1\u0161 u\u017e par\u0165\u00e1ka?\u201c ozval sa za mnou nejak\u00fd mu\u017e.<\/p>\n

\u201eNie, nem\u00e1m,\u201c odvetil som a letmo si ho premeral. Mal svalnat\u00fa postavu, okr\u00fahlu tv\u00e1r s malou briadkou podobnou tej mojej a bol asi o desa\u0165 rokov star\u0161\u00ed. \u201eNasadaj,\u201c pozval som ho a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa mu priznal: \u201eLen \u0165a chcem vopred varova\u0165: p\u00e1dlovanie nie je moja najsilnej\u0161ia str\u00e1nka.\u201c<\/p>\n

\"\"\u201eM\u00e1m s t\u00fdm sk\u00fasenosti, neboj sa,\u201c upokojil ma rozhodn\u00fdm hlasom, nasadol, odrazil \u010dln od brehu a za\u010dal veslova\u0165.<\/p>\n

Pozer\u00e1m sa na chrb\u00e1t mu\u017ea, ktor\u00e9mu som sa zveril do r\u00fak. Zd\u00e1 sa, \u017ee vie, \u010do rob\u00ed, ale aj tak nap\u00edna v\u0161etky svaly. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed som zistil pre\u010do.<\/p>\n

U\u017e pri prvom z\u00e1bere ma prekvapilo, ako \u0165a\u017eko to \u0161lo. Na splave som bol len p\u00e1rkr\u00e1t, ale tak\u00fd siln\u00fd odpor vody som ne\u010dakal.<\/p>\n

Polo\u017eil som p\u00e1dlo, na\u010drel oboma dla\u0148ami pod hladinu a a\u017e teraz zistil, \u017ee to nemohla by\u0165 voda. Farbu s\u00edce mala tmavomodr\u00fa, a\u017e fialov\u00fa, ale sk\u00f4r to pripom\u00ednalo ak\u00e9si hust\u00e9 \u017eel\u00e9.<\/p>\n

\u201ePre\u010do ne\u0165ah\u00e1\u0161?\u201c M\u00f4j par\u0165\u00e1k sa ani neoto\u010dil. Iste si v\u0161imol, \u017ee sa lo\u010fka za\u010dala st\u00e1\u010da\u0165 na stranu hne\u010f, ako som prestal veslova\u0165. Asi vedel, \u010do mi lieta hlavou: \u201eLen sa toho, pros\u00edm \u0165a, nenapi!\u201c<\/p>\n

\u201e\u010co je to za sajrajt?\u201c vyh\u0155kol som, pustil tekutinu pomedzi dlane a pre istotu si utrel ruky o okraj n\u00e1\u0161ho plavidla. Udivilo ma, \u017ee tekutina nielen\u017ee nezap\u00e1cha, ale vonia ve\u013emi pr\u00edjemne, sladko. Dobre by ju bolo ochutna\u0165, keby varovanie m\u00f4jho spolo\u010dn\u00edka neznelo tak naliehavo.<\/p>\n

\u201ePrezrad\u00edm ti to, a\u017e ke\u010f zase za\u010dne\u0161 p\u00e1dlova\u0165,\u201c povedal tajomne.<\/p>\n

Zabral som a sna\u017eil sa o rovnak\u00e9 tempo ako on. I\u0161li sme u\u017e asi dve min\u00faty, no mu\u017e sa nepon\u00e1h\u013eal s v\u00fdkladom. Mo\u017eno to bol len trik, ako ma don\u00fati\u0165 k v\u00fdkonu.<\/p>\n

\u201eNepredpokladal som, \u017ee tento beh bude spojen\u00fd aj s veslovan\u00edm,\u201c preru\u0161ujem ticho v snahe nadviaza\u0165 dial\u00f3g. Bez odozvy. Napredovali sme v pravidelnom rytme a dobehli nieko\u013eko lodiek. Scen\u00e9ria sa postupne menila, v\u013eavo u\u017e breh nelemovalo bralo, ale ak\u00e1si pl\u00e1\u017e, ktor\u00e1 sa viac a viac roz\u0161irovala. U\u017e sme p\u00e1dlovali proti pr\u00fadu, i ke\u010f len ve\u013emi slab\u00e9mu. Bolo potrebn\u00e9 oprie\u0165 sa z celej sily. Vydr\u017e\u00edm to? Toto veru nebolo \u017eiadne dovolenkov\u00e9 \u010dlnkovanie. Plavili sme sa rie\u010dkou a dos\u0165 vysilen\u00ed sme dobehli \u010fal\u0161ie lo\u010fky. Poh\u013ead na ne ma zasko\u010dil.<\/p>\n

Niektor\u00ed si spravili prest\u00e1vku a mal\u00fdmi vedierkami, ktor\u00e9 le\u017eali asi v ka\u017edej lo\u010fke, na\u010dierali maz\u013eav\u00fa tekutinu a vylievali ju na dno svojho plavidla. Ned\u00e1valo mi to \u017eiaden zmysel. V\u017edy som si myslel, \u017ee vedierko je tu pre pr\u00edpad n\u00fadze, aby sa tekutina mohla vylia\u0165 von, nie naopak.<\/p>\n

\u201eU\u017e si videl nie\u010do podobn\u00e9?\u201c nedalo mi a znova som sa obr\u00e1til s ot\u00e1zkou na m\u00f4jho spolo\u010dn\u00edka.<\/p>\n

\u201eJe to dos\u0165 be\u017en\u00fd jav,\u201c odvetil tajomne, vystrel si chrb\u00e1t a oto\u010dil sa smerom ku mne: \u201e\u017dia\u013e, aj ja som to tak robieval.\u201c<\/p>\n

\u201eNi\u010domu nerozumiem,\u201c rozhodil som rukami a prestal veslova\u0165. \u201eKto vlastne si?\u201c<\/p>\n

\u201eL\u00f3t,\u201c predstavil sa a h\u013eadiac na m\u0148a \u010dakal moju reakciu.<\/p>\n

\u201eL\u00f3t? Abrah\u00e1mov synovec?\u201c<\/p>\n

\u201e\u00c1no.\u201c<\/p>\n

\u201eTen, ktor\u00e9ho anjeli vyviedli zo Sodomy tesne predt\u00fdm, ne\u017e ju zni\u010dili?\u201c<\/p>\n

\u201eTak veru.\u201c<\/p>\n

\u201eTy ma m\u00e1\u0161 sprev\u00e1dza\u0165 na tomto kilometri?\u201c op\u00fdtal som sa dos\u0165 podozrievavo, preto\u017ee som z Biblie vedel aj o jeho zlyhaniach.<\/p>\n

\u201eMus\u00edm \u0165a varova\u0165. S\u00e1m som na vine, \u017ee svetskos\u0165 presiakla moje vn\u00fatro. Man\u017eelka na m\u0148a tla\u010dila, aby sme sa pres\u0165ahovali do Sodomy. Nebavilo ju u\u017e b\u00fdva\u0165 v stanoch, chcela by\u0165 bli\u017e\u0161ie k lep\u0161\u00edm obchodom, mesto poskytovalo v\u00e4\u010d\u0161ie bezpe\u010die a pohodlie. Podcenili sme v\u0161ak hriech, ktor\u00fd tam mal zapusten\u00e9 siln\u00e9 korene. Nena\u0161lo sa tam ani desa\u0165 spravodliv\u00fdch.\u201c\u00a0 L\u00f3t hovoril smutne a v\u00e1\u017ene: \u201eDr\u017eal som sa Boha zubami-nechtami, ale odol\u00e1va\u0165 bezbo\u017enosti, ktor\u00e1 tam bujnela, bolo \u010doraz \u0165a\u017e\u0161ie. Nakoniec som pri\u0161iel o man\u017eelku, v\u0161etok majetok, stratil ve\u013ea \u010dasu a ani nedoniesol Bohu to ovocie, ktor\u00e9 pre m\u0148a pripravil.\u201c<\/p>\n

Kone\u010dne sa mot\u00faz rozuzlil. \u201eTo mi je \u013e\u00fato,\u201c zareagoval som po chv\u00edli, ke\u010f som pochopil, \u017ee to u\u017e \u010falej nechce rozobera\u0165.<\/p>\n

\u201eAj na teba \u010d\u00edha nebezpe\u010denstvo: daj si pozor, aby si raz nemusel plaka\u0165 nad t\u00fdm, \u010do si premrhal.\u201c<\/p>\n

St\u00e1le tu bolo ve\u013ea nezn\u00e1mych veli\u010d\u00edn. \u201e\u010co mi hroz\u00ed?\u201c<\/p>\n

\u201eRieka tohto sveta,\u201c odvetil a na\u010drel vedierkom modrofialov\u00fa tekutinu.<\/p>\n

\u201eTak, to je teda hust\u00e9,\u201c nezdr\u017eal som sa a zhodnotil to slovn\u00edkom t\u00edned\u017eera.<\/p>\n

Neviem, \u010di L\u00f3t pochopil m\u00f4j \u017earg\u00f3n, ale plynulo na\u0148 nadviazal. Pozrel sa do vedierka a skon\u0161tatoval: \u201eHust\u00e9? To \u00e1no, ale tie\u017e zradn\u00e9, preto\u017ee to je pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00e9 a lepkav\u00e9.\u201c<\/p>\n

Niektor\u00e9 nezn\u00e1me sa vyrie\u0161ili, ale objavili sa nov\u00e9. \u201eV\u0161imol som si, \u017ee u\u017e chv\u00ed\u013eu p\u00e1dlujeme proti pr\u00fadu. Tak\u017ee sa pr\u00e1ve teraz plav\u00edme proti pr\u00fadu tohto sveta?\u201c<\/p>\n

\u201e\u00c1no. Niektor\u00ed \u013eudia prestali veslova\u0165 a zamilovali si svet. Lo\u010fka ich pred svetskos\u0165ou dosia\u013e chr\u00e1nila, ale ke\u010f do nej za\u010dali svojvo\u013ene nabera\u0165, hazarduj\u00fa.\u201c<\/p>\n

\u201eAch, tak,\u201c kone\u010dne sa mi rozjasnilo. \u201eTo, \u010do robia, je ve\u013emi nelogick\u00e9,\u201c pokr\u00fatil som hlavou.<\/p>\n

\u201eSi si ist\u00fd, \u017ee ty do svojej lo\u010fky svetskos\u0165 nenaber\u00e1\u0161?\u201c<\/p>\n

Ot\u00e1zka priamo na telo. Premietal som si svoj \u017eivot, zatia\u013e \u010do L\u00f3t zo m\u0148a nesp\u00fa\u0161\u0165al o\u010di.<\/p>\n

\u201eMysl\u00edm, \u017ee nie,\u201c odvetil som nie pr\u00edli\u0161 presved\u010divo a podvedome si za chrbtom do tri\u010dka utieral ruky od zvy\u0161kov tekutiny.<\/p>\n

\u201eV tom je pr\u00e1ve ten h\u00e1\u010dik,\u201c rozmot\u00e1val \u010falej tajomn\u00e9 klbko. \u201e\u010casto hovor\u00edte, \u017ee nie ste z tohto sveta, ale \u017eijete takmer na nerozoznanie od svojich neveriacich bl\u00ed\u017enych. Vnik\u00e1 to do v\u00e1s celkom nebadane. Pozer\u00e1te tie ist\u00e9 filmy, po\u010d\u00favate t\u00fa ist\u00fa hudbu, listujete v t\u00fdch ist\u00fdch \u010dasopisoch, investujete financie rovnako ako va\u0161i susedia. Spo\u010diatku to vyzer\u00e1 nevinne. Aj mne tak pripadala Sodoma, ke\u010f som sa do nej nas\u0165ahoval. Mnoh\u00e9 mest\u00e1 v\u0161ak u\u017e nemaj\u00fa \u010faleko od \u0161tandardu Sodomy.\u201c<\/p>\n

\u201eAsi tak ako prv\u00e9 vedierka tej tekutiny v tamt\u00fdch \u010dlnkoch,\u201c vst\u00fapil som mu do re\u010di vlastnou \u00favahou.<\/p>\n

\u201eZa\u010d\u00edna\u0161 tomu rozumie\u0165. Na samotn\u00fa lo\u010fku to m\u00e1 zatia\u013e len minim\u00e1lny vplyv; ale ak to tak bude pokra\u010dova\u0165, nesk\u00f4r sa m\u00f4\u017ee potopi\u0165. A ak aj nie, p\u00e1dlovanie bude tak\u00e9 vy\u010derp\u00e1vaj\u00face, \u017ee sa jej pos\u00e1dka nedostane do cie\u013ea.\u201c Odp\u013eul si do vody a pokra\u010doval: \u201eZ ne\u0161kodn\u00fdch filmov sa \u013eahko stan\u00fa horory, z pr\u00edjemnej \u201emainstreamovej\u201c hudby sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 metal, z \u010d\u00edtania nov\u00edn prejd\u00fa na bulv\u00e1r. A keby to ani nenabralo tak\u00e9to zl\u00e9 obr\u00e1tky, u\u017e t\u00fdm, \u017ee svetsk\u00fdm veciam venuj\u00fa pr\u00edli\u0161 ve\u013ea pozornosti, neost\u00e1va \u010das na budovanie Bo\u017eieho kr\u00e1\u013eovstva.\u201c<\/p>\n

Teraz som sa u\u017e v jeho slov\u00e1ch na\u0161iel. Ne\u017eil som vla\u017ene, ale boli obdobia, ke\u010f som zbyto\u010dne na\u010dieral nie\u010do \u201ene\u0161kodn\u00e9\u201c. Pridlh\u00e9 sledovanie a rozoberanie spr\u00e1v, \u010d\u00edtanie nekone\u010dn\u00fdch diskusi\u00ed o spr\u00e1vnom be\u017eeckom tr\u00e9ningu a di\u00e9tach, sledovanie \u0161achov\u00fdch parti\u00ed a filmov, ktor\u00e9 som u\u017e nieko\u013ekokr\u00e1t videl…<\/p>\n

L\u00f3t i\u0161iel e\u0161te \u010falej. \u201eDo lo\u010fky si vp\u00fa\u0161\u0165ame svet nielen t\u00fdm, \u010do rob\u00edme, ale aj t\u00fdm, ako prem\u00fd\u0161\u013eame, s k\u00fdm sa porovn\u00e1vame, \u010d\u00edm sa honos\u00edme. Ve\u010f ni\u010d z toho, \u010do je vo svete \u2014 \u017eiadostivos\u0165 tela, \u017eiadostivos\u0165 o\u010d\u00ed a vystatovanie sa blahobytom \u2014, nie je z Otca, ale zo sveta.\u201c\u00a0<\/p>\n

Nechcel som \u017ei\u0165 ako neveriaci, to ur\u010dite nie, ale sem-tam som im trochu z\u00e1videl a t\u00fa\u017eil ma\u0165 to, \u010do maj\u00fa aj oni \u2013 kraj\u0161\u00ed dom, lep\u0161ie auto, dopria\u0165 si dovolenky, na ktor\u00fdch nebudem musie\u0165 \u0161etri\u0165. Vlastne som mohol by\u0165 r\u00e1d, \u017ee moja lo\u010fka e\u0161te nie je pod vodou.<\/p>\n

L\u00f3t videl, \u017ee to vo mne vrie a nechal ma prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Oto\u010dil sa a op\u00e4\u0165 za\u010dal veslova\u0165. Ani ja som nechcel zaosta\u0165. Prv\u00e9 z\u00e1bery boli naj\u0165a\u017e\u0161ie, preto\u017ee k\u00fdm sme sa zhov\u00e1rali, pr\u00fad n\u00e1s u\u017e pomaly un\u00e1\u0161al dolu.<\/p>\n

\u201ePrv\u00fd z\u00e1ber je v\u017edy naj\u0165a\u017e\u0161\u00ed,\u201c povedal bez toho, aby sa na m\u0148a obzrel. \u201eRovnako ako prv\u00fd krok smerom k Bohu.\u201c<\/p>\n

Kone\u010dne sme prekonali silu pr\u00fadu rieky a napredovali. Znova sme predbiehali lo\u010fky, a to najm\u00e4 tie, ktor\u00e9 mali vn\u00fatri ve\u013ea kvapaliny. Z jednej, ktor\u00fa sme pr\u00e1ve m\u00ed\u0148ali, na n\u00e1s dokonca za\u00fato\u010dili. Bolo to ne\u010dakan\u00e9 a dos\u0165 nebezpe\u010dn\u00e9. Zapot\u00e1cali sme sa a len-len, \u017ee sa tekutina nevliala aj do n\u00e1\u0161ho \u010dlnu. R\u00fdchlo sme sa od nich vzdialili.<\/p>\n

L\u00f3t vyc\u00edtil m\u00f4j zm\u00e4tok: \u201eVeriaci, ktor\u00fdch srdce je naplnen\u00e9 svetskos\u0165ou, nen\u00e1vidia zbo\u017en\u00fdch kres\u0165anov. Irituje ich to a pova\u017euj\u00fa si za povinnos\u0165 tak\u00e9to lode potopi\u0165. Rad\u0161ej sa im vyhni.\u201c<\/p>\n

Za \u010fal\u0161ou z\u00e1krutou pr\u00fad mohutnel. A\u017e teraz sa uk\u00e1zalo na\u0161e prezierav\u00e9 rozhodnutie nena\u010diera\u0165 \u201esvet\u201c. Niektor\u00ed v lo\u010fk\u00e1ch, id\u00facich popri n\u00e1s, u\u017e str\u00e1cali n\u00e1dej i silu. Namiesto toho, aby p\u00e1dlovali, rezignovali a tekutinu dokonca za\u010dali pi\u0165. Zdalo sa, \u017ee im n\u00e1ramne chut\u00ed, naberali si znova a znova. Potom v\u0161ak za\u010dali nekontrolovate\u013ene zvraca\u0165. Najsk\u00f4r sa pri tom sna\u017eili nahn\u00fa\u0165 ponad okraj \u010dlnu, no postupne str\u00e1cali vl\u00e1du nad svoj\u00edm telom. Poniektor\u00ed sa zvalili na dreven\u00e9 dno, kde sa bezvl\u00e1dne v\u00e1\u013eali v zmesi zvratkov a lepkavej masy, ktor\u00e1 im predt\u00fdm tak chutila, in\u00ed zostali sedie\u0165. Ruky mali vo\u013ene zlo\u017een\u00e9 v lone, tup\u00e9 poh\u013eady upren\u00e9 do dia\u013eky…<\/p>\n

\u201eSvet \u0165a nikdy neurob\u00ed \u0161\u0165astn\u00fdm,\u201c pokra\u010doval L\u00f3t. \u201eKe\u010f ho ochutn\u00e1\u0161, chv\u00ed\u013eu sa ti bude p\u00e1\u010di\u0165, ale nesk\u00f4r ti zhorkne v \u00fastach. Sm\u00fatok a sklamanie zo seba sam\u00e9ho m\u00f4\u017ee prer\u00e1s\u0165 a\u017e do depresie. Pre\u0161iel som t\u00fdm, viem, o \u010dom hovor\u00edm.\u201c<\/p>\n

Veslovali sme \u010falej a ja som si uvedomil, \u017ee m\u00e1m viac a viac sily. Bol to paradox, ale \u010d\u00edm viac pr\u00fad silnel, t\u00fdm viac energie na jeho prekonanie sme dost\u00e1vali.<\/p>\n

\u201eJe to milos\u0165.\u201c L\u00f3t sa pozrel smerom k nebu a po\u010fakoval Bohu. \u201eNa \u010fal\u0161\u00edch kilometroch jej porozumie\u0161 e\u0161te lep\u0161ie. P\u00f4sob\u00ed aj tu, po\u010das plavby touto riekou.\u201c<\/p>\n

Na \u013eavom brehu bolo nieko\u013eko lodiek, ktor\u00e9 be\u017eci \u0165ahali lanom. Brodili sa v bahne a postupovali ove\u013ea pomal\u0161ie ne\u017e my. Maz\u013eav\u00e1 p\u00f4da sa im lepila na podr\u00e1\u017eky. Postriekan\u00ed hrudkami blata vykra\u010dovali vpred ako rusk\u00ed nevo\u013en\u00edci, ktor\u00ed kedysi \u0165ahali lode so \u017ealostnou pies\u0148ou na per\u00e1ch.<\/p>\n

\u201e\u00c9j, uchnem!\u201c zvolal som nahlas slov\u00e1 tohto n\u00e1reku v ru\u0161tine. \u201e\u010co to m\u00e1 znamena\u0165? Pomiatli sa?\u201c<\/p>\n

\u201eNen\u00e1vidia ducha tohto sveta a\u017e nato\u013eko, \u017ee \u017eij\u00fa osamote, nechc\u00fa ma\u0165 \u017eiaden kontakt s t\u00fdmto svetom. T\u00fa\u017eba po \u010dase str\u00e1venom s Bohom poch\u00e1dza od neho, nem\u00e1 v\u0161ak prer\u00e1s\u0165 do izolovanosti, nesmie sa sta\u0165 cie\u013eom, ale len prostriedkom, aby sme sa vr\u00e1tili medzi \u013eud\u00ed a sl\u00fa\u017eili im.\u201c<\/p>\n

Pri\u0161lo mi ich ve\u013emi \u013e\u00fato. Ve\u010f to boli moji bratia \u2013 a tak ve\u013emi sa tr\u00e1pili. Pre\u010do sa musia tak lopoti\u0165?<\/p>\n

L\u00f3t mi to objasnil, aj ke\u010f som ot\u00e1zku nevyslovil nahlas. \u201eJe\u017ei\u0161 sa za svojich u\u010den\u00edkov modlil, aby neboli vzat\u00ed zo sveta, ale aby boli ochr\u00e1nen\u00ed pred zl\u00fdm. Nechce, aby sme boli svet\u00e1cki, no nechce ani to, aby sme sa oddelili od hrie\u0161nikov nato\u013eko, \u017ee sa staneme pre nich nedostupn\u00fdmi, \u010di dokonca \u010dud\u00e1kmi.\u201c<\/p>\n

Kone\u010dne som na\u0161iel z\u00e1\u013eubu \u00eds\u0165 proti pr\u00fadu. Mo\u017eno pr\u00e1ve to ma tak posil\u0148ovalo. Pre\u0161li sme jedn\u00fdm v\u00edrom, kde sme museli by\u0165 zvl\u00e1\u0161\u0165 obozretn\u00ed, a zrazu sme sa ocitli na konci, \u010di vlastne na za\u010diatku? Ka\u017ed\u00e1 rieka m\u00e1 svoj prame\u0148, ale svet ho nem\u00e1, m\u00e1 len mo\u010diar, v ktorom sme teraz skon\u010dili. Modrofialov\u00e1 tekutina tu hnusne zap\u00e1chala.\u00a0<\/p>\n

\u201ePr\u00ed\u0161erne to tu smrd\u00ed. Ve\u010f e\u0161te pred chv\u00ed\u013eou pr\u00edjemne sladko vo\u0148ala,\u201c neodpustil som si pozn\u00e1mku. Pripom\u00ednalo to jamy pln\u00e9 bahna, odkia\u013e sme spolu s evanjelistom Filipom vy\u0165ahovali zajatcov. T\u00e1 asoci\u00e1cia bola opodstatnen\u00e1.<\/p>\n

\u201eA\u017e ke\u010f ide\u0161 vytrvalo proti pr\u00fadu, zist\u00ed\u0161, ak\u00fd je svet v skuto\u010dnosti. Prenikne\u0161 cez jeho sladk\u00fd a l\u00e1kav\u00fd povrch a bude sa ti hnusi\u0165.\u201c
L\u00f3t zamieril ku brehu, vyst\u00fapil z lo\u010fky a posledn\u00fd raz sa na m\u0148a pozrel. \u201eT\u00ed, ktor\u00fdch svet nebol hoden, bl\u00fadili po p\u00fa\u0161\u0165ach a hor\u00e1ch, po jaskyniach a zemsk\u00fdch roklin\u00e1ch.\u201c<\/p>\n

Bez toho, aby musel citova\u0165 kapitolu, vedel som, \u017ee ide o 12. kapitolu Listu \u017didom, kde sa p\u00ed\u0161e o hrdinoch viery.
L\u00f3tove posledn\u00e9 slov\u00e1 nikdy nezabudnem: \u201eJednou roklinou si so mnou dnes pre\u0161iel, \u010fal\u0161\u00edmi v\u0161ak u\u017e mus\u00ed\u0161 prejs\u0165 s\u00e1m. Prajem ti, aby tvoja lo\u010fka mala v\u017edy such\u00e9 dno.\u201c<\/p>\n

Obzrel som sa. Neobvykl\u00e1 rieka sa vinula pomedzi skaln\u00e9 bral\u00e1 a preverovala v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed sa po nej plavili. Z tohto miesta som videl desiatky z\u00e1pasiacich vesl\u00e1rov. A potom som v duchu znova uvidel t\u00fa svoju lo\u010fku v re\u00e1lnom svete \u2013 z\u00e1pasiacu s pr\u00fadom, zatia\u013e st\u00e1le so such\u00fdm dnom.\u00a0<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Marat\u00f3n du\u0161e je pr\u00edbeh be\u017eca, ktor\u00fd sa vo sne znenazdajky ocitol na najzvl\u00e1\u0161tnej\u0161\u00edch pretekoch na svete. Na ka\u017edom kilometri ho ktosi pou\u010d\u00ed o nejakej biblickej pravde. Nejde tu ani o […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3812,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"episode_type":"","audio_file":"","cover_image":"","cover_image_id":"","duration":"","filesize":"","date_recorded":"","explicit":"","block":"","filesize_raw":"","footnotes":""},"categories":[79],"tags":[],"series":[],"class_list":["post-3813","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-rozne-old"],"episode_featured_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/24.png","episode_player_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/10\/PodcastSZ-1.jpg","download_link":"","player_link":"","audio_player":false,"episode_data":{"playerMode":"dark","subscribeUrls":[],"rssFeedUrl":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/ru-ru\/feed\/podcast\/slovo-zivota","embedCode":"

Marat\u00f3n Du\u0161e – Fialov\u00e1 rieka – poviedka Martina Hun\u010d\u00e1ra<\/a><\/blockquote>