Ako tie vtáčky krásne spievajú!

Minulý týždeň som sa bol bicyklovať s mojím synom Samkom. Prechádzali sme alejou stromov a moja pozornosť bola sústredená na betónové panely, na ktorých naše bicykle v pravidelných intervaloch nebezpečne nadskakovali. Zrazu Samko celkom bezstarostne poznamenal: „Ako tie vtáčiky krásne spievajú!“ Zarazil som sa. Hoci je bicykel bezmotorový prostriedok, predsa som to trilkovanie v šume mojich myšlienok nepočul.

Častokrát sa pohybujeme po tomto svete zadubení, ponorení do seba. Niektorí do spomienok, tí, čo sú na tom ešte horšie, sa „smažia“ na panvici svojich starostí a po nejakom čase prihárajú…

Veľmi ľahko prehliadame Božie majáky života okolo nás. Ignorujeme malebnú prírodu, ktorá je aj pre neveriacich znamením, že tu raz dávno tvorila ruka inteligentného dizajnéra. Všímaš si krásu okolo seba alebo si viac uchvátený novým typom mobilu, počítača, či farebného televízora? Nič proti nim nemám, sám ich používam, avšak som dosť nasrdený, keď zistím, že im ľudia dávajú príliš veľa pozornosti.

Premýšľal si už niekedy nad slávou Šalamúnovho kráľovstva? Striebro v ňom nemalo takmer žiadnu cenu, príbory boli zo zlata, všade sa to jagalo drahokamami. Dokonca kráľovná zo Sáby (Šeby) bola tak uveličená z toho, čo videla, že skonštatovala, že to ďaleko prekročilo povesť, ktorá sa o tomto kráľovstve šírila. Pre úplnosť musím dodať, že to nebolo len bohatstvo, ale excelencia, prítomná všade v paláci. Všetko na najvyššej úrovni, dokonca aj správanie a postoje služobníkov dosahovali vysoký štandard. Viete si predstaviť tie róby, ktoré sa tam museli nosiť? Purpur a všetky tie dávnoveké drahé tkaniny? A predsa, všimnite si, čo hovorí Božie slovo.

„Povážte poľné lalie, ako rastú: nepracujú ani nepradú, a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak odiaty ako jedna z nich.“ (Mat 6:28-29).

Nie je to fascinujúce? Práve som načrtol slávu Šalamúnovho domu, a zrazu nás Písmo prekvapí zvláštnym tvrdením: Obyčajná poľná ľalia je oblečená krajšie ako Šalamún v celej svojej sláve! Ako je to možné? Veľmi jednoducho – skutočnú krásu nevidíme, pretože ju prehliadame. Sme totiž pohltení materiálnym svetom, ohlušujúcim nás z každej reklamy a vytŕčajúcim z každého bilboardu.

Nenechajme sa okrádať o ozajstnú krásu! Z času na čas si ľahnem do trávy a pozerám na nebo. Vysoko vidím krúžiť vtáky a zrazu je mi dobre. Okrem iného je to fantastický relax na dušu. Koľko vyhorených, frustrovaných a prepracovaných kresťanov sa potuluje svetom! Ak nechceme posilniť ich rady, chce to na chvíľu zazdiť. Možno iba na pár minút… Ešte musím svojho syna zobrať niekam na vidiek, pretože si bol nedávno celkom istý, že krava je fialová. Dokonca si to bol overiť u mamičky. Reklamní profíci pracujúci pre čokoládu Milku odviedli skvelú prácu…

Vyrastáme v zvláštnom svete. Ten ľudský chceme zmeniť, však? Aby sa nám to podarilo, mali by sme ho viac vnímať. Na prvom mieste ľudí – jedinečné Božie originály. Na druhom mieste stvorenie. Prekonaj trápny pocit, skús si kľaknúť na zem a chvíľu pozorovať mravce. Veď aj kniha Prísloví vraví, že si máme od nich brať príklad. Abrahám si mal všimnúť hviezdy a zahľadieť sa na prach zeme. Čo takto započúvať sa, ako vietor kmáše stromy pri prechádzke lesom? Zober na pastvu svoje oči a potom tými duchovnými zazrieš Neviditeľného…

Ozaj, všimli ste si, ako tie vtáčiky krásne spievajú?

 

img

Podporte našu službu!

Finančná podpora smeruje na náklady s evanjelizáciami na Slovensku a stavbu cirkevnej budovy v Bratislave