Jednota. Ekuména. Spolupráca. Toľkokrát zmieňované slová zvlášť v týchto časoch. Sväté Písmo o jednote hovorí veľa. Jedna z veľmi známych pasáží je Žalm 133: „Hľa aké dobré a milé je to, keď bratia prebývajú jednomyseľne spolu. Je to ako výborný olej na hlave, ktorý steká na bradu, bradu Áronovu, ktorý steká na okraj jeho rúcha…. Lebo tam prikázal Hospodin požehnaniu a životu až na veky.“
Bohu nestačí keď bratia prebývajú spolu. Túži po tom, aby prebývali spolu a boli pri tom jednomyseľní. Hovorí, že mu je to milé a dobré a že výsledkom toho bude pomazanie Ducha Svätého. Skutočne, zbor, v ktorom je vnútorná jednota, sa stáva miestom Božieho navštívenia. Olej pomazania tečie od hlavy Áronovej až po podolok jeho rúcha. Od toho najväčšieho po toho najmenšieho. Celá cirkev je takto odená do moci Ducha Svätého a niet obmedzenia v tom, čo Pán môže urobiť. Raná cirkev poznala toto tajomstvo: „A toho množstva uverivších bolo jedno srdce a jedna duša… a apoštolovia vydávali s velikou mocou svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a veľká milosť bola na nich na všetkých“ (Sk 4:32,33). Jednota v cirkvi je zabudnutou ingredienciou prebudenia.
Tak ako nás Božie slovo vyzýva ku jednote (a o chvíľu sa k popisu biblickej jednoty vrátim), rovnako nás varuje pred závisťou, hádkami alebo rozdelením:„Lebo kde je závisť a svár, tam je aj nepokoj i každá zlá vec“ (Jak 3:16). Aj toto je zasľúbenie Písma! Keď cirkev dovolí závisť a ohováranie, privolá „nepokoj i každú zlú vec“. V klíme horkosti a rozdelenia sa darí každej zlej veci. Môžeme ich odmietať koľko chceme, ale ak vedome pôsobíme roztržky, zlé veci budú „kvitnúť“. Ak chceme, aby odumreli, musíme rozbiť ten skleník, ktorý im poskytuje vhodné prostredie na rast. Na druhej strane, ak vytvoríme klímu jednoty a Kristovej lásky, žalm 133 hovorí: „…lebo tam prikázal Hospodin požehnaniu a životu až na veky!“ Požehnanie nemá na výber. Na miesto jednoty je pritiahnuté ako magnet!
V prísloviach je napísané, že „toto šestoro nenávidí Hospodin a sedmoro je ohavnosťou jeho duši.“ Tých šesť vecí je naozaj ohavných, ale nič proti tej siedmej. Medzi šesticou je lživý jazyk, lživý svedok, ruky, ktoré vylievajú nevinnú krv atď. Ale tá siedma je akoby ešte horšia ako predošlé. Čo to je, čo Hospodin tak nenávidí? „… ten, kto rozsieva rôznice (nesvár, Ev.pr.) medzi bratmi“ (Pr 6:16-19). To je veľmi silné prehlásenie! Na ktorej strane chceme byť?
Určite chceme byť tam, kde je náš Pán. Chceme s ním zhromažďovať a nie rozptyľovať. Ale ako budovať pravú jednotu? „s celou pokorou a krotkosťou, so zhovievavosťou znášajúci sa navzájom v láske, usilujúci sa zachovávať jednotu Ducha vo zväzku pokoja“ (Ef 4:2,3). Pravá jednota je jednota Ducha. Nie je to jednota kompromisu. (pokiaľ sa to týka vecí nepodstatných, napríklad toho ako vysoko zdvíhať pri uctievaní Boha ruky, potom tam treba toleranciu a krotkého ducha. Na týchto veciach zbožné srdce nebude lipnúť). Jednota je stav ducha a duše, ktorý je vypôsobený prácou Ducha Svätého. Jednota sa nedá vytvoriť, dá sa len zachovávať. Prirovnal by som to k trojuholníku. Ak sú dvaja kresťania na prepone, jeden v bode A, druhý v bode B, a vrchol trojuholníka symbolizuje Hospodina, tak čím viac sa obaja kresťania budú približovať k vrcholu trojuholníka, tým si budú navzájom bližší. Čím viac sa snažíme podobať Pánovi a pracujeme na krotkosti našich sŕdc, tým viac jednoty bude v Božom ľude. Nebude to jednota, ktorú vytvoríme. Bude to niečo, čo vyplynie z nášho života s Bohom a možno takto nájdeme jednotu s tými, o ktorých by sme to nikdy nepovedali a naopak. A keď už tú jednotu máme, Božie slovo nás učí, aby sme ju zachovávali. Musíme si ju chrániť! Takáto jednota je vzácna vec. Jednota je Božím prikázaním pre vyliatie Božej slávy. Nesmieme dopustiť, aby bola narušená ohováraním, nepodloženými informáciami, závisťou, pýchou. Usilujme sa zachovávať jednotu Ducha!