Keď Mojžiš odovzdával izraelskému národu Božie zákony vytesané na kamenných doskách, na tvári sa mu skvel odlesk Božej slávy tak veľmi, že oči prítomných boli oslepené, a to išlo o zákony, ktorých nedodržiavanie sa trestalo smrťou. O koľko slávnejšia je zmluva, v ktorej Pán Boh teraz daruje človeku nový život prostredníctvom svojho Ducha! Ak vyhlásenie zákonov, ktoré odsudzovali, sprevádzal taký jas, s akou slávou musí byť spojená zvesť o tomto dare života! Popri nej aj Mojžišova svätožiara je ničím. Ak už to, čo bolo iba dočasné, bolo také slávne, o koľko slávnejšie bude to, čo trvá naveky. (2.Kor 3: 7-11)
Aké fascinujúce verše. Priznám sa, že o nich posledný týždeň veľa premýšľam. Predstavujem si Mojžiša, ako schádza s doskami starej zmluvy a jeho tvár žiari slávou, ktorú “nachytal” v Božej prítomnosti, ľudia sú prekvapení, majú “svietiaci” dôkaz stretnutia s Bohom… A potom je tu druhá časť: “s akou slávou musí byť spojená zvesť o tomto dare života” – tzn. o novej zmluve podpísanej krvou Ježiša. “Popri nej aj Mojžišova svätožiara je ničím.”
Do o koľko väčšej slávy sme povolaní vstúpiť my, ktorí vieme, že Ježiš zomrel za naše hriechy a ktorí sme prijali Ducha svätého? Božie slovo hovorí, že pramene vôd tečú z nášho vnútra a všetko v ich okolí rastie, napreduje, “prináša ovocie”. Sláva väčšia než žiariaca tvár. To je sláva v ktorej chodil apoštol Peter, keď jeho tieň uzdravoval. To je sláva, ktorá pochádza z Božej prítomnosti, z jeho blízkosti a získame ju životom plným Božieho Slova a osobného vzťahu s Bohom. (Písmo hovorí, že Boh je posvätený v tých, ktorí prichádzajú k Nemu. Viď. 3.Mojžišova 10:3.) Sláva posledného domu, ktorá bude väčšia ako sláva toho prvého…
Do mojej Biblie som si pred rokmi napísala:
“Život v SLOVE* robí z Tvojho života život v SLÁVE!” (*rozumej Svätom Písme – Biblii)
Takže myslím, že dopíšem tento riadok a idem žiť v SLÁVE :-).