Keď mal Mozart iba 5 rokov, bol už slávnym hudobným skladateľom. Svojim umením udivoval celú Európu. Raz sa ho reportéri opýtali, ako vlastne skladá svoje symfónie, lebo nevedeli pochopiť, že to v takom ranom veku dokáže. Mozart im odpovedal: „To je ľahké! Prikladám notu k note podľa toho, ako sa jedna k druhej hodí“. Mozart bol jednoducho hudobným géniom. Niečo, čo bolo pre bežných ľudí nepredstaviteľné, bolo pre skladateľa jeho formátu iba hračkou.
Keď sa pozeráme na svet okolo nás, vyzerá to, že Bohu sa veci vymkli spod kontroly. Niektoré filozofie boha dokonca pripodobňujú k hodinárovi, ktorý svet natočil ako hodiny a nechal ho ísť bez toho, aby doňho zasahoval. Len málo čo je tak ďaleko od pravdy! Boh je geniálnym skladateľom, ktorý vie, ktorá nota sa ku ktorej hodí a dokáže ich zladiť do nádhernej melódie.
Jeden z najväčších kresťanských zázrakov sa volá vtelenie, inkarnácia, kedy sa Boh stal v Ježišovi človekom. Máriu, pannu, navštívil anjel Gabriel s tou najbizarnejšou zvesťou. Povedal jej, že porodí syna, ktorý bude synom Najvyššieho. Samozrejme, len málokto uveril, že Mária mohla počať vo svojom panenstve bez toho, aby spala s mužom. Pravdepodobne ju považovali za ženu ľahkých mravov a len zázrakom unikla kameňovaniu. Deväť mesiacov nosila pod srdcom to „sväté Božie“, ale vôbec to nevyzeralo tak, že by nebu na nich zvlášť záležalo. Keď sa už konečne blížil čas pôrodu a Jozef s Máriou sa tešili na svojho prvorodeného, prišiel nečakaný príkaz od cisára Augusta.
„V tých dňoch cisár Augustus vydal príkaz vykonať súpis ľudu na celom svete. 2 Tento prvý súpis sa konal, keď v Sýrii vládol Kyrenios. 3 A všetci sa šli dať zapísať — každý do svojho mesta. 4 Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judska, do Dávidovho mesta Betlehema, lebo pochádzal z domu a rodu Dávida, 5 aby sa zapísal so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave“ (Lk 2:1-5)
Nazaret bol od Betlehema vzdialený asi 120 km, teda dobré 4 až 5 dní cesty. Je možné, že Jozef s Máriou išli pešo, lebo to, že sa viezli na osliatku, nám zanechali iba ilustrátori detských Biblií. Nevieme tiež či cestovali vo dvojici, alebo mali aj spolucestujúcich. Isté je len to, že Mária bola vo vysokom štádiu tehotenstva a preto museli napredovať oveľa pomalšie. Navyše, cesta viedla pozdĺž územia Samaritánov a je možné, že Jozef zvolil okľuku, aby tak svoju manželku chránil. Mnohí sa preto oprávnene domnievajú, že cesta im trvala 10-14 dní. Pohovorme si trochu o nepohodlí. Celé dva týždne nemali žiadne sprchy ani supermarkety, len páľavu slnka a prašné cesty, pričom Mária bola v deviatom mesiaci..
Na rok 2020 nikdy nezabudneme! Asi sa zhodneme na tom, že bol rokom intenzívneho nepohodlia. V anglicky hovoriacom svete sa medzi mladými ľuďmi ustálil zvláštny výraz. Ak sa v živote niekoho dejú bláznivé veci, tínedžeri na to reagujú: „To sa už úplne 2020!“
Mária nosila pod srdcom to najcennejšie, čo nebo malo a Boh ju „nechal“ cestovať nehostinnou krajinou celé 2 týždne, keď bola vo vysokom štádiu tehotenstva. Žiadny koč, sluhovia či ochranka. Do toho všetkého ešte krutý rímsky vladár Augustus vydal nariadenie sčítania ľudu. Muselo sa to stať akurát pred pôrodom? Koľkokrát sa nám v živote stalo niečo podobné? Nosíme vo svojich srdciach Božie veci a s protivenstvami sa akoby roztrhlo vrece. Ale viete čo? Boh si často používa zvláštne „cestovky“, ktoré by sme si sami nikdy nevybrali, ale bezpečne nás dopravia na miesto určenia.
Netvrdím, že Boh je autorom zla. Nie je! Netvrdím ani, že všetko, čo sa deje v našom živote, je Božia vôľa. Lebo to tiež neplatí. Tvrdím však, že aj napriek okolnostiam, nepohodliu, či dokonca príkazom cisára Augusta, Boh z toho vie zložiť dobrú melódiu. Notu k note, podľa toho, ako sa ktorá ku ktorej hodí.
Jozef s Máriou netušili, že Boh ich potrebuje dostať do Betlehema, aby sa naplnilo staré Micheášovo proroctvo: „Ty však, Betlehem, Efrata, hoci si najmenší medzi judskými rodinami, z teba mi vyjde ten, ktorý je určený za vládcu v Izraeli. Jeho pôvod je v dávnoveku, v odvekých časoch!“ (Mich 5:1). Cesta im vôbec nedávala zmysel. Bola nepohodlná a nebezpečná. Boh však „svätú rodinu“ bezpečne eskortoval na miesto, kde sa mal narodiť Boží syn. Jozef s Máriou netušili, ako veľmi sa táto „bláznivá nota“ hodila do nebeskej symfónie.
Keď do Betlehema konečne dorazili, boli po náročnej ceste vyčerpaní. Tešili sa na teplú izbu a zaslúžený odpočinok. Čakalo ich však ďalšie nemilé prekvapenie. Všetky hotely v Betleheme boli vybookované a žiadne Airbnb ešte nebolo.
“Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas jej pôrodu. 7 A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta“ (Lk 2:6,7)
Keby tak majiteľ hostinca tušil, koho to odmietol! Mohol na tom dokonca zarobiť. Keby sa v jeho hotely narodil Boží syn, mohol si neskôr vyrobiť plaketu s nápisom: „Objednajte si izbu, v ktorej sa narodil Mesiáš!“ Boží syn mu klopal na dvere, ale on mal hotel preplnený. Kto vie, možno aj na tvoje dvere dnes klope Ježiš… Nájdeš preňho miesto?
Boh mal všetko premyslené. Čítame, že keď „nadišiel čas jej pôrodu, porodila svojho prvorodeného syna“. Počúvajte toto: „Keď na to nie je Boží čas, nedokážeš to presadiť. Keď však Boží čas nastane, nedokážeš to zastaviť“.
Mária sa ocitla v Betleheme, v mestečku, ktoré bolo bezvýznamné, „najmenšie medzi tisícimi Júdovými“, ale malo na sebe prorockú pečať. Podľa predpovedí mal byť Ježiš Nazaretský, mal sa narodiť v Betleheme a ešte k tomu mal byť povolaný z Egypta. Keď to študovali učenci a rabíni tej doby, len sa škrabali za ušami. „Odkiaľ teda príde?“ Boh sa pozrel na noty a povedal: „Bude z Nazareta, lebo Jozef bude odtiaľ pochádzať, z Egypta, lebo tam na pokyn anjela utečú pred hnevom kráľa a narodí sa v Betleheme, kam ich dostanem prostredníctvom cisára Augusta“. Veď už to poznáte, jednoducho, nota k note… To, čo by bolo nemožné pre obyčajného človeka, je pre geniálneho majstra iba hračkou. Som zvedavý, aké noty Boh pripravil pre tvoju skladbu. Nezabudni však, že celý zázračný príbeh začal touto Máriinou odpoveďou: „Som dievka Pánova, nech sa mi stane podľa tvojho slova!“ (Lk 1:38).
Autor: Peter Čuřík