Povolanie pre národy (rozhovor s pastorom Matsom Holmgrenom)

Mats žije v severnej časti Švédska, kde je od roku 2001 pastorom v zbore, ktorý je veľkosťou podobný tomu nášmu. Je nám blízky aj tým, že jeho manželka Malene napísala pieseň „Nebo je otvorené“.

1. Mats, nakoľko si náš národ navštívil po prvý raz, skús našim čitateľom aspoň v krátkosti predstaviť seba a zbor, v ktorom si pastorom.

Vyrastal som v letničnej cirkvi vo Švédsku. V roku 1987 som absolvoval biblickú školu v Uppsale a po jej skončení som pôsobil 10 rokov ako mládežnícky pastor. V roku 1998 sme založili cirkev na severe Švédska v meste Umeå, ktorá má dnes 150 členov. Náš zbor sa snaží slúžiť nielen v našom, ale aj v okolitých mestách a okrem toho podporujeme misiu v Mjanmarsku (Barma).

2. Povedz nám niečo viac o tejto práci.

Do misijnej práce v Mjanmarsku sme sa zapojili koncom 90.tych rokov. Vtedy prišli do krajiny prví misionári z nášho zboru. Pred desiatimi rokmi sme takisto založili aj biblickú školu v hlavnom meste Naypyidawa, kde mame každý rok v priemere 120 študentov. Učiteľmi sú buď misionári z nášho zboru, alebo bývalí absolventi. To znamená, že ku dnešnému dňu ju úspešne ukončilo asi 1200 študentov. Keď sme prišli do krajiny na pozvanie švédskeho misionára v Singapure, mal zbor v hlavnom meste len 300 členov, avšak dnes ich počet vzrástol na 3000. Absolventi našej biblickej školy pochádzajú zväčša z mimo hlavného mesta a po návrate domov zakladajú nové zbory. Okrem toho tu naša cirkev podporuje aj detský domov.

3. Aké pozitívne ovocie ste videli do dnešného dňa z existencie tejto biblickej školy?

Mnohí študenti, ktorí absolvovali túto biblickú školu, boli svedkami nespočetných zázrakov. Zázraky sú neoddeliteľnou súčasťou evanjelizácie. Obyvatelia Mjanmarska sú väčšinou vyznávačmi budhizmu. Potrebujú presvedčiť o tom, že Boh je živý Boh. Pravdepodobne najhlavnejším dôvodom, že je spasených tak veľa ľudí, je skutočnosť, že cirkev sa modlí. Dnes všade po krajine vznikajú nové cirkvi ako „huby po daždi“. Ako jeden príklad zázračného obrátenia spomeniem prípad muža, ktorý bol vlastníkom televíznej stanice v Barme. Tento bol budhistom. Mal už okolo 65 rokov a bol ochrnutý na obe nohy. Po nejakom čase ho začali navštevovať študenti našej  biblickej školy. Najprv vytrvalo odmietal akýkoľvek kontakt s kresťanstvom, avšak každý raz, keď sa študenti za neho modlili, videl, že sa s jeho nohami niečo deje. Až bol napokon úplne uzdravený. A samozrejme, okamžite prijal Krista!

4. Čo je predpokladom pre to, aby sa cirkev stala misijnou cirkvou?

Domnievam sa, že tou najdôležitejšou vecou je mať víziu, ktorá vždy misiu zahŕňa. Uvedomiť si, že našou povinnosťou je nielen evanjelizovať ľudí v našom národe, ale evanjelium niesť až do posledných končín zeme. Taktiež je veľmi potrebné mať postoj služby. Je totiž veľmi veľa ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc. Veľakrát sa nás nepriateľ snaží oklamať a nahovoriť nám, že iným nemáme čo dať. Napríklad minulý rok sme mali možnosť v Barme pomôcť mnohým deťom, ktoré boli zasiahnuté prírodnou katastrofou, pri ktorej zahynuli tisíce ľudí. Boli oblasti, kde sa nemohli dostať ani pracovníci Červeného kríža, avšak cirkev tam mala dvere otvorené. Ovocím tejto pomoci bol okrem iného aj rapídny rast zborov po celej krajine. Z tohto dôvodu je tak dôležité, aby sme mali srdce pomôcť ľuďom v iných častiach sveta. Veľakrát si neuvedomujeme, že kým my máme všetko, čo potrebujeme, títo ľudia sú vďační, ak majú vôbec čo vložiť do úst.

5. Máte rozvinutú misijnú prácu aj v iných krajinách než len v Mjanmarsku?

Pracujeme iba tu, nakoľko nie sme veľký zbor a radšej sa chceme sústrediť na jednu vec a robiť ju poriadne ako na viacero vecí naraz. Všimol som si, že mnohé cirkvi majú rôzne aktivity a podporujú rôzne misijné projekty, avšak ľudia ani nevedia, kam ich peniaze idú a nevedia ani nič o tom, aké výsledky sa dosiahli.

 

img

Podporte našu službu!

Finančná podpora smeruje na náklady s evanjelizáciami na Slovensku a stavbu cirkevnej budovy v Bratislave