Pre každé mesto je niečo príznačné. Napríklad ak sa povie Paríž, predstavíme si Eiffelovu vežu, či Seinu, pri Ríme sa nám vybaví Víťazný oblúk a pri Londýne Big Ben. A keď sa povie Jericho? Toto mesto taktiež nesie so sebou určitú charakteristiku. Sú to jeho zborené múry. V knihe Jozue sa dočítame o tom, že stavba Jericha po zborení jeho múrov bola prísne zakázaná. Ktokoľvek by tak urobil, mal za to zaplatiť životom svojho prvorodeného i najmladšieho syna. Z histórie vieme, že asi o 450 rokov sa o jeho obnovu naozaj pokúsil Híel Betlehemský. Urobil tak na popud izraelského kráľa Achába. Kliatba sa však naplnila a obaja jeho synovia zomreli. To znamená, že Boh chcel, aby sa mesto Jericho zachovalo v pamäti ako večné zborenisko. Jeho zborené múry mali neustále svedčiť o Božej zvrchovanosti a moci. O tom, že On je Ten, ktorý činí nemožné a vykonáva súd nad pohanskými bohmi. Múry Jericha totiž nespadli na základe dômyselnej vojenskej operácie, či pokrokovej vojenskej techniky. Bol to duchovný boj. Spadli po tom, čo ich Izraelci obchádzali sedem dní. Musíme si uvedomiť, že tieto múry neboli hrubé len niekoľko centimetrov, ale dosahovali hrúbku niekoľkých metrov. Okrem toho archeologické nálezy z tejto oblasti potvrdzujú, že múry sa nezrútili smerom na bok, ale boli zatlačené niekoľko metrov do zeme. Ako by to urobila nejaká neviditeľná ruka. A my veľmi dobre vieme, čia tá ruka bola. To, čo na začiatku vyzeralo ako úplné bláznovstvo, či nezmysel, sa neskôr ukázalo ako súčasť Božieho plánu. Poslušnosť a dôvera voči Božiemu vedeniu vždy prinesú ovocie. Tie múry padli milosťou skrze vieru. Potvrdzuje to aj 11. kapitola Listu Židom: „Lebo vierou padli múry Jericha, keď ich Židia obchádzali sedem dní.“ A o čom prehovárajú tie spadnuté múry nám? Možno o tmo, že nech už naša situácia vyzerá akokoľvek bezvýchodiskovo, ak poslúchneme Božie vedenie a konáme vo viere, On má moc spôsobiť, aby padli múry nevery, choroby, či opozície. Slovami proroka Zachariáša: „Nie vojenskou mocou, ani silou, ale mojím Duchom!“