Som vďačný Bohu za svojich dvoch synov. Sú športovo nadaní a keďže i ja si rád zašportujem, veľakrát si prídeme na svoje. Myslím si, že naozaj trávime spolu pomerne veľa času. V dnešnej dobe existujú rodičia, ktorí sa kvôli práci nestíhajú vôbec venovať deťom. Je to obrovská škoda, lebo deti sú pre nás veľkým darom od Boha. Sú krehké a modelovateľné a ideme sami proti sebe, ak minieme čas, keď je „hlina ešte mäkká“. Necháme ich tak, a potom stvrdnú niekde pri počítačových hrách. Na druhej strane poznám aj takých rodičov, ktorí by pre deti urobili čokoľvek. Venujú sa im, vodia ich do krúžkov, klubov, všetko im kupujú. Rozdávajú sa deťom a unavení si každý večer líhajú bez toho, že by trávili čas s Ježišom.
Nedávno ma veľmi upútali slová Písma z Matúša 10:37. „Ten, kto má radšej otca alebo mater ako mňa, nie je ma hodný; a kto má radšej syna, alebo dcéru ako mňa, nie je ma hodný”. Toto sú veľmi tvrdé slová. Iste je správne starať sa o svojich najbližších. Ale ako? A do akej miery? A aké majú zostať naše priority? Paradoxne totiž nedáme našim deťom to najlepšie, ak sami nebudeme milovať Ježiša celým srdcom. Pre našich blízkych je kľúčové, aby videli, že Ježiš je pre nás ten najdôležitejší. Synovia potrebujú vidieť svojich otcov, ako sa zatvoria vo svojej izbe na modlitbu. Keď prídu zo školy domov, mali by ich nájsť s Bibliou v ruke, a nie iba s novinami. Dcéry by mali vidieť, ako si ich mamy pospevujú pri domácich prácach. Mamičky by namiesto čítania reklamných letákov mohli čítať deťom rozprávky a Božie slovo. Ak sa po večeroch namiesto na internet budeme pripájať na Boha, budeme plní Ducha svätého, a môžeme svojim blízkym odovzdať niečo, čo nenájdu nikde medzi kamarátmi ani príbuznými. V konečnom dôsledku budeme lepšími otcami a matkami. Iste, existujú aj extrémy, keď niekto chce tak horlivo nasledovať Krista, až zanedbáva vlastnú rodinu. Avšak to je v dnešnej dobe dosť zriedkavé a o tom tu nehovorím. Hovorím o prioritách, dokonca tu nejde v prvom rade ani o deti, ale o nás samotných. Ak totiž naozaj nebudeme mať Boha na prvom mieste, tak Ježiš hovorí, že ho nie sme hodní! On je Alfa i Omega, Prvý i Posledný, čo znamená, že by ho malo byť cítiť v našich rodinách na každom kroku. Ľahšie sa o tom hovorí, ľahšie sa pre to nadchne, ako to uskutoční. Je to veľká výzva, ale stojí za to sa s ňou trochu popasovať. Ak totiž v tomto obstojíme, bude to tá najlepšia evanjelizácia tohto sveta.