Istého muža, majiteľa reštaurácie, postrelili zlodeji pri pokuse o krádež trezoru. Záchranári ho našli vážne zraneného. Keď po príchode do nemocnice uvidel tváre lekárov, ktorí ho mali operovať, naľakal sa, lebo si uvedomil, že od smrti ho delí iba krôčik. Rozhodol sa však žiť! Sestrička sa ho spýtala, či nie je na niečo alergický. „Áno,“ odvetil a okolostojaci spozorneli. „Som alergický na guľky.“ Všetci sa rozosmiali a on z posledných síl povedal: „Operujte ma tak, akoby som bol živý, a nie mŕtvy.“ Operácia sa nakoniec podarila a tento muž je dnes úplne v poriadku.
Príkladný je jeho obdivuhodný pozitívny postoj k životu. Mnohokrát sa poddávame okolnostiam, sme negatívne naladení a aj maličkosti nás dokážu rozhádzať. Ešte nedávno sa ľudia sťažovali na teplú zimu. A keď prišli skutočné mrazy, mnohí bedákali, aby už bolo zase teplo. Boh má všetko vo svojich rukách, aj keď sa nám to tak občas vôbec nezdá, napríklad, keď musel Jozef s Máriou prenocovať kdesi v maštaľke či v jaskyni v tú noc, čo mala porodiť… keď boli učeníci vystrašení, že Ježiša zabili a všetko sa skončilo… keď Pavol zažil stroskotanie lode, alebo sa neprávom ocitol vo väzení…
Každý z nás má niekoľko takýchto príbehov. V podobných chvíľach sa potrebujeme na vec pozrieť z Božej perspektívy – Jeho očami a zároveň s vedomím, že nás drží pevne vo svojom náručí. Toto presvedčenie spôsobí zmenu nášho postoja. Nebudeme sa iba snažiť byť optimistami, lebo každý predsa vie, že je to lepšie ako byť pesimistami. Náš pozitívny postoj bude výsledkom „Bohavedomia“ – uistenia, že nech sa deje čokoľvek, nik a nič ma nevytrhne z Božej ruky a napĺňania jeho vôle. Nebuď kresťanom, ktorý sa správa tak, ako keby už bol mŕtvy. Či ideš na operáciu do nemocnice, alebo len na „operáciu“ do šéfovej kancelárie, alebo ťa čaká „operácia“ splatenia dlhu, správaj sa ako živý. Nezabúdaj, že v Ňom si víťaz a tvoja viera premáha tento svet. Operácia sa nakoniec podarí a aj ty budeš úplne v poriadku.