Dôvod našej existencie sa len ťažko dá zhrnúť do jednej vety. Niet pochýb, že sme boli stvorení Bohom na jeho obraz. Boh je láska, miluje nás napriek našim slabostiam a zlyhaniam a túži mať s nami blízky vzťah. Škoda, že tak mnoho ľudí si to vôbec neuvedomuje. Pohltení svojou kariérou, zavalení prácou, povinnosťami či koníčkami, míňajú to najdôležitejšie. My, ktorí sme jeho láske uverili, to máme v živote jednoduchšie. Vždy môžeme rátať s pomocou všemohúceho Boha a riešiť zložité životné situácie s vedomím, že On stojí pri nás. Nezabúdajme, ako veľmi nám mnohokrát pomohol!
Rodičia občas môžu zakúsiť nepríjemný pocit, ak sa snažia pre svoje ratolesti urobiť to najlepšie, pričom tie sa im za to „odvďačia“ akurát tak svojou mrzutosťou. Možno si to neuvedomujeme, ale často môžeme byť takíto voči Bohu. Jeden zo spôsobov, ako môžeš zmerať svoju lásku a vďačnosť voči Bohu, je ako a koľko ho uctievaš. Odrátaj si piesne, ktoré zaznejú na bohoslužbách, a odrátaj si piesne, ktoré počúvaš pasívne cez rádio alebo CD a vyjde ti tvoj čas vďačnosti. Boh túži počuť tvoje srdce, tvoj hlas, tvoju modlitbu, tvoje uctievanie. Uctievanie je najvyššia forma vďačnosti. Môžeme Bohu ďakovať za všetko, čo pre nás urobil, ale potom ešte prejsť do vyššieho levelu, keď sa zameriame na to, kým pre nás je. To, kto je, je ešte dôležitejšie, ako to, že ti odpovedal na modlitbu. Uctievanie je naša odpoveď na jeho lásku. Spomeň si na Ježišove slová, že najväčším prikázaním je milovať Boha z celého srdca. On chce, aby sme ho uctievali.
Neuctievať Boha je nebezpečné. Nejde tu teraz o neho, ide o nás. Neexistuje totiž duchovné vákuum. Ak nebudem uctievať Boha, nájdem si nejaký iný objekt záujmu, ktorý pohltí môj myšlienkový svet a čas. Potom je od modlárstva už len krôčik. Samozrejme, že len málokto si pripustí, že niečo „uctieva“. Preto sú skryté modly tie najrafinovanejšie. Čokoľvek uctievam, stáva sa mojím Bohom.
Uctievanie nie je len pospevovanie vo chvíľach voľna. Je to životný postoj. Robert Ekh definuje uctievača ako človeka, ktorý sa naučil žiť s vedomím Božej prítomnosti. Prečo? Lebo Boh je skutočný, aj keď ho necítime. Premýšľam, čo dodať na záver. Najlepšie urobíme, ak sa na chvíľu všetci práve teraz stíšme, poďakujme Bohu za to, čo pre nás urobil a budeme ho chváliť za to, kým je.