Carl Gustaf Severin je známy ako evanjelista. Pastori po celom svete ho pravidelne pozývajú na veľké kresťanské konferencie, kde káže a modlí sa za chorých. Za posledných dvadsať rokov sa v jeho službe udialo veľa uzdravení a zázrakov. Tí, ktorí ho poznajú bližšie, vedia, že je tiež zástancom abstinencie od alkoholu. Dôrazne varuje každého kresťanského lídra, aby bol v tejto oblasti nekompromisný. Niekoľko rokov v ňom zrela túžba napísať na túto tému aj knihu. Kniha vyšla pred pár rokmi vo švédštine a v ruskom preklade, a keďže si myslíme, že táto téma je aktuálna aj na Slovensku, rozhodli sme sa vydať jeho knihu aj v slovenčine. Ďalšie informácie o tejto knihe nájdete na str.2, objednať si ju môžete na našom e-shope. Prinášame vám ukážku z jednej kapitoly.
ALKOHOL V CIRKVI
Som znepokojený, keď vidím, čo sa deje v dnešnej cirkvi. Čoraz viac kresťanov holduje alkoholu. Viem, že je to pre mnohých riskantné, ako sa píše v Prísloviach 23:29-35.
Ako som spomínal, už v detstve som mal skúsenosť s účinkami alkoholu. Videl som, napríklad v práci nadácie LP, aké ťažké je vymaniť sa zo závislosti. Nestačí povedať: „Ježiš, osloboď ma!“ Je to boj na život a na smrť. Niektorí uspejú, iní padnú.
Ale v časoch mojej mladosti bola cirkev miestom bez alkoholu. Dokázali sme prijímať priateľov, ktorí mali tieto problémy. Stáli sme po ich boku v ich duchovnom zápase. Mohli sme s nimi byť, prakticky im pomáhať, poskytovať im spoločenstvo v úplne čistom prostredí, bez alkoholu.
Dnes to nie je také bežné. Proalkoholové postoje preferované našou spoločnosťou sa vkrádajú do mnohých cirkví a stávajú sa niečím, na čo si zvykáme. Azda nadišiel čas popremýšľať o tom. Aké budú dôsledky?
STÁVA SA VAŠA CIRKEV NEBEZPEČNÝM MIESTOM?
Cirkev môže byť pre alkoholika tým najnebezpečnejším miestom na svete, ak jej členovia pijú alkohol. Niektorí ľudia, ktorí zápasia s alkoholom, to vedia, preto sa cirkvi radšej vyhýbajú. Ak prídu na návštevu do nejakej domácnosti, kde im ponúknu víno či pivo, ľahko vhupnú späť do závislosti. Sú takí, ktorí k tomu nepotrebujú viac než pohár vína.
PREČO JE ABSTINUJÚCA CIRKEV DOBRÁ
Cieľom je životný štýl, ktorý je nesebecký. Zahŕňa úsilie žiť pre druhých a brať ohľad na tých, ktorí majú problémy s alkoholom, či už je to zjavné, alebo nie. Kvôli nim sa alkoholu vyhýbame. Nie je to prejavom nutkania či moralizovania; motívom je láska.
Nemusíme na to myslieť, ale máme v cirkvi ľudí, ktorí sú geneticky, teda v dôsledku pôsobenia dedičných faktorov, zraniteľnejší. Môžu to byť dvaja alebo traja z desiatich. Medzi nimi je veľa „striedmych konzumentov“, ktorí si nebezpečenstvo neuvedomujú.14
Sú tu tiež takí, ktorí sa vyliečili zo závislosti, no ešte stále majú zranenia z predchádzajúceho života. Túžba po alkohole sa skrýva pod povrchom. Darí sa im v dobrom prostredí, ale v pokušení či strese môžu ľahko upadnúť.
A potom sú tu ľudia, ktorí boli závislí, ale prežili radikálnu skúsenosť spasenia a boli úplne uzdravení, takže sú od alkoholu vnútorne slobodní. Zvládli to, a už nemajú chuť na alkohol. Ani oni by sa, pochopiteľne, nemali vplyvu drogy znovu vystavovať.
O kom to konkrétne hovoríme? Vieme posúdiť, ktorí bratia a sestry sa pohybujú medzi nami so svojím sklonom k závislosti od alkoholu a ukazujú peknú masku, až kým to „nepraskne“? Len ťažko. Ľudia o tom hovoria len zriedka.
Zdravý rozum poskytuje dosť dôvodov nepiť alkohol, ale pre nás veriacich je tu táto kľúčová otázka: Som, alebo nie som ochotný abstinovať pre dobro iných?
Pavol hovorí:
„Všetko mi je dovolené, ale nie všetko je prospešné. Všetko je mi dovolené, ale ja sa ničomu nedám ovládnuť.“
1. Kor 6:12 (Ev. pr. Pozri tiež 1. Kor 10:23)
Dobré je nejesť mäso, nepiť víno, nerobiť nič, čo uráža tvojho brata.
Rim 14:21 (Ekum. pr.).
STRIEDME PITIE
Kto pije striedmo, nespozoruje, že mu alkohol škodí. A predsa je nebezpečné piť pravidelne. Ak to presiahne istý limit (asi dve silné pivá týždenne), si v ohrození. Tvoje telo si zvykne na určité množstvo alkoholu – a pýta si viac. Ak často po troche popíjaš, hoci v malých množstvách, môže sa ti stať, že prekročíš hranicu. Výhovorky sa vždy nájdu:
„Som taká vystresovaná; dám si trošku vína, aby som sa uvoľnila.“
„Hneď ako tento projekt ukončím, spravím si prestávku.“
„Len čo dokončím účtovnú uzávierku, s pitím prestanem.“
„Viem, že to nie je dobré ani správne, ale teraz je mi tak smutno, že potrebujem niečo,čo ma upokojí.“
Je známe, že z desiatich striedmych konzumentov minimálne dvaja riskujú, že alkohol nezvládnu z genetických dôvodov. Usilujme sa o to, aby sa cirkev stala bezpečnou zónou – bez alkoholu. V záujme tých, ktorí riskujú, že budú mať s pitím problémy.
VO ŠVÉDSKU POTREBUJEME ZÓNY BEZ ALKOHOLU
Na všetkých miestach, kde sa ľudia stretávajú a zabávajú, je dostupný aj alkohol. Kam však majú chodiť ľudia, ktorí zápasia s alkoholizmom?
Tieto problémy zasahujú všetky vrstvy našej spoločnosti: Mužov i ženy. Starých i mladých. Politikov nevynímajúc.
Ako príklad spomeňme Gudrun Schymanovú, jednu z najschopnejších švédskych političiek. Otvorene hovorila o svojom zápase so závislosťou. Nedávno sa objavila v televízii a veľmi zanietene rozprávala o abstinencii. Neskrývane vyhlásila:
„Ak vypijem čo len pohár vína, vrátim sa do starých koľají.“
Vedľa nej sedela postaršia pravicová politička Kristina Axén Olin, ktorá bola členkou finančnej komisie v Štokholme. Ďalšia skvelá politička musela ukončiť svoju kariéru, pretože stres riešila alkoholom. Tieto dve ženy sa stretli v jednom rehabilitačnom zariadení; členka ľavicovej strany a pravičiarka. (Takmer všetci odborníci sa zhodujú v tom, že sama základná liečba alkoholizmu bez následného doliečovania, rehabilitácie a resocializácie prináša iba krátkodobý efekt. Na Slovensku sa podpora a pomoc abstinujúcim alkoholikom poskytuje v tzv. resocializačných strediskách. Dôraz na rehabilitáciu alkoholikov naznačuje chápanie alkoholizmu ako choroby, ktoré pomáha nahradiť trestajúci postoj spoločnosti postojom chápavejším a konštruktívnym. Pozn. vydavateľa.). Obe bývalé političky spojil záujem bojovať proti vplyvu alkoholu v tejto krajine!
A ja sa zamýšľam nad tým, či by sme sa my, kresťania, nemali angažovať v zápase s niečím, čo ochromuje našich ľudí. Nemali by sme im vytvoriť v cirkvi bezpečný priestor bez alkoholu?
PREČO SA CIRKEV VZDÁVA SVOJHO NEOPAKOVATEĽNÉHO PRÍNOSU?
Cirkev je miestom, kde ťa môžu podporiť a pomôcť ti, miestom, kde sa môžeš cítiť slobodne. Tak tomu bolo v čase môjho dospievania. Dnes mnohí ľudia, ktorí majú problémy s alkoholom, nemajú odvahu prísť, aby neboli vystavení pokušeniu, pretože alkohol podávajú aj v kresťanských domácnostiach. V minulosti bola abstinencia v kresťanských zboroch samozrejmosťou. Dnes sa ako Boží ľud vzdávame tej najväčšej zóny bez alkoholu vo Švédsku, akú sme kedy mali – v nezávislých cirkvách. Prečo?
V minulosti sme chceli byť Ježišovou predĺženou rukou, podanou alkoholikom. Nebolo to moralizovanie – s varovne zdvihnutým prstom; bol to prísľub, vyslovovaný v mene Ježiš, že človek môže byť spasený a zbavený závislosti. Bohu nič nie je nemožné. Boh môže ľudí zachrániť, oslobodiť od alkoholu, ale aj od túžby po fajčení. Nebola to bariéra, ktorú sme ľuďom nastavili. Skôr zasľúbenie, aké im mohlo dať iba Evanjelium. Mnoho ľudí bolo spasených a vyslobodených z toho, čo ich zväzovalo. Nebolo to ľahké, zväčša to bol boj, pri ktorom sa padalo i vstávalo, s novou milosťou. S obnovou síl. Mnohí dostali nový život, v slobode od závislosti.
Prečo dnes, keď máme v cirkvi toľko ľudí s takýmto zázemím, robíme kompromisy a dávame priestor alkoholu? Prečo si nechránime tú veľkú oblasť bez alkoholu, akú v krajine máme? Prečo naďalej nepomáhame závislým? Prečo nepodporujeme pomoc závislým?
CIRKEV BY MALA BYŤ AKO MAJÁK
Od detstva som miloval more. Mám rád plachetnice. Na mori sú majáky a svetelné signály, ktoré uľahčujú navigáciu. Som za ne veľmi vďačný. Minulé leto som sa plavil na jachte popri súostroví Saltkråkan. Vo vode som zazrel veľa plytčín a balvanov. Nebyť navigačných značiek a majákov, ľahko by som niekde uviazol, alebo narazil. Dostal som napomenutie:
„Nebuďte tak blízko pri značke, môže sa pohnúť. Alebo prúd môže strhnúť čln. Dodržiavajte bezpečnostné predpisy.“ Podobne je to aj s cirkvou. Mala by byť spoľahlivým majákom. „Plavte sa stredom koryta, tam ste v bezpečí.“ Varovanie pred „alkoholovou kultúrou“ v cirkvi je ako kladenie navigačnej značky. Usmerní vás: „Zostaňte napravo“. Napadlo by vám odstrániť námorné značky a vyhlásiť: „Plachtite si, kadiaľ chcete“? Osoba, ktorá otvorene či tajne zápasí s pitím, by nemala mať zábrany prísť do zboru. Mal by to byť bezpečný priestor, kde na človeka nečíha hrozba alkoholu.
JE DOBRÉ MAŤ TRIEZVYCH VODCOV
Ovce nasledujú pastiera. Aký je manažér, takí budú spolupracovníci. Deti nerobia to, čo im rodičia kážu. Urobia skôr to, čo vidia robiť rodičov. Vzor má obrovskú moc. V niektorých súčasných letničných cirkvách môže byť pastorom len abstinent. Bez diskusie.
Členovia organizácie Kazateľov hnutia viery podpísali záväzok abstinencie. „Ako signatári tohto vyhlásenia sme sa rozhodli pre úplnú abstinenciu a zrieknutie sa alkoholu. Chceme aktívne pracovať na tom, aby sa naše kresťanské spoločenstvá a zbory stali miestami bez alkoholu.“
ZAŠIEL SOM PRIĎALEKO?
Myslíš, že zveličujem? Môžeš si to myslieť, ale hovorím na základe reality, ktorú okolo seba pozorujem. Problémy s alkoholom existujú vo všetkých kresťanských cirkvách a v mnohých krajinách.