František z Assisi (1181 – 1226)

František z Assisi, pôvodným menom Giovanni Battista Bernardone, patrí medzi hlavné postavy stredovekého kresťanstva. Otec mu dal krátko po krste meno Francesco (čo znamená malý Francúz). V mladosti žil bezstarostným životom, no keď vypukla vojna medzi Assisi a Perugiou, zapojil sa do nej, padol do zajatia, ťažko ochorel a jeho otec ho musel draho vykúpiť. Začal si uvedomovať aj duchovnú stránku života a podnikol púť do Ríma. Keď sa po návrate modlil v kostole, prehovoril k nemu Kristus z kríža. Trikrát zopakoval: „František, nevidíš, že sa môj dom rozpadá? Oprav ho!“ Podobne ako Peter Valdo, aj on pochádzal zo zámožnej rodiny a zažil náboženskú skúsenosť, ktorá dramaticky ovplyvnila jeho život až do takej miery, že všetko rozdal chudobným a rozhodol sa žiť jednoduchým životom. Jeho otec to nedokázal pochopiť, apeloval na autority, pretože jeho syn použil na opravu kostola aj jeho peniaze, až zasiahol biskup. František sa napokon vzdal aj svojich šiat a nahý ušiel do lesa, kde žil ako pustovník. Neskôr, v roku 1209 ho oslovili verše z Matúša 10:7-10, kde Ježiš posiela svojich učeníkov kázať a vyzýva ich, aby si so sebou nebrali zlato ani striebro. František pochopil, že jeho miesto nemôže byť len v ústraní, ale aj uprostred miest, aby mohol ľuďom kázať, pomáhať chudobným a chorým. Vrátil sa do Assisi, kázal tam a získal niekoľko nasledovníkov. Podľa tradície sa k nemu ako prví pripojili bohatý šľachtic Bernardo di Quintavalle a právnik Pietro Cattani. Ich životným programom sa stali tieto tri verše:

  • Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“
  • A povedal im:  „Na cestu si neberte nič: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte. “
  • A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. “

Potom sa vybral spolu s jedenástimi duchovnými bratmi do Ríma za Inocentom III, veľmi vplyvným pápežom oných čias. Na rozdiel od Petra Valda nespochybnil pápežskú autoritu a svojich bratov označil ako potulných kazateľov pokánia. Po tom, čo si ho pápež preveril, súhlasil s vytvorením nového rádu. František sa pustil do budovania „Rádu malých bratov (Friars Minor). Čoskoro vznikol aj rád pre ženy, ktorý založila svätá Klára, duchovná sestra Františka. Tento vstúpil do povedomia pod názvom „klarisky“. Františkáni sa čoskoro stali známymi svojimi kázňami, spevmi a žobraním po celej západnej Európe. František sa úspechu hnutia obával, videl to ako začiatok pádu a svojich nasledovníkov neustále pobádal k pokore. Hovorí sa, že raz sa jeden z jeho priateľov vrátil rozradostený, pretože ho niekto obdaroval zlatou mincou. František ju však zakopal so slovami, že teraz sa zlato dostalo na najlepšie miesto. Svojim nasledovníkom zakázal čokoľvek vlastniť. V roku 1220 sa vzdal vedenia rádu a odovzdal vedenie svojmu nástupcovi. V roku 1226 zomrel v kaplnke, ktorú vybudoval v mladosti. Hoci františkáni spočiatku nekládli taký veľký dôraz na vzdelanie ako iné rády a hnutia, keď sa k nim na parížskej univerzite v roku 1236 pridal jeden z profesorov, získali učiteľov na všetkých významných európskych univerzitách. Nasledovníci Františka kázali evanjelium aj na iných kontinentoch, priekopníkom bol Ján Montecorvino. Po Františkovej smrti vznikli v ráde dva prúdy – rigoristi a umiernení. Rigoristi nedokázali prijať zmiernenia predpisov chudoby a časť z nich neskôr, aj pod vplyvom proroctva Joachima z Fiore, hnutie opustila.

           Spolu s Bernardom Clairvauxom môžeme Františka zaradiť medzi kristocentrických mystikov, najvýznamnejších vo svojej dobe. Dnes je františkánsky rád súčasťou katolíckej cirkvi, František bol vyhlásený za svätého, a k popularizácii prispel aj súčasný pápež, ktorý prevzal jeho meno. Pohľad dnešných evanjelikálov na Františka sa rôzni, ťažko zaujať jednoznačné stanovisko. Je fakt, že František sa držal katolíckej vierouky, na druhej strane si treba uvedomiť, že pôsobil ešte pred reformáciou, čo znamená, že za jeho éry bol rozchod s oficiálnou cirkvou len veľmi zriedkavý. Do očí nám môže biť extrémne pojaté učenie o chudobe, no na Františkovu obranu treba uviesť, že reagoval práve na nebezpečne pojatú prax stredovekej cirkvi a pápežstva, ktoré si užívalo veľký luxus a spravovalo obrovské majetky, kupčilo s biskupskými stolcami, a tak úplne prevrátilo Ježišove hodnoty. Ak sa na to pozrieme z tohto pohľadu, dokážeme Františka s jeho protestom proti vtedajším praktikám a s jeho učením o chudobe omnoho lepšie pochopiť.

 

Zdroj: Justo L. González – The Story of Christianity Volume I

Martin Hunčár

img

Podporte našu službu!

Finančná podpora smeruje na náklady s evanjelizáciami na Slovensku a stavbu cirkevnej budovy v Bratislave