Anskar (801 – 865)

Misia na severe

Anskar vošiel do dejín ako „apoštol severu“. O jeho živote sa najviac dozvedáme zo spisu Rimberta, Anskarovho nasledovníka na mieste arcibiskupa – Život Anskara, apoštola severu. Pochádzal zo šľachtickej rodiny a žil v Sasku v čase, keď sa novými ohniskami misijného záujmu stávali Jutsko (súčasné Dánsko) a krajiny ležiace ďalej na severe. Po smrti matky ho vychovávali v kláštore, kde rýchlo napredoval vo vzdelaní. Už v detstve mal videnia, ktoré pokračovali aj neskôr. Ešte nemal ani dvadsať rokov, keď sa ho cisár Ľudovít Zbožný opýtal, či by bol ochotný ísť s dánskym kráľom Haraldom a kázať Dánom evanjelium. Ihneď ochotne reagoval. Jeho priatelia sa ho márne snažili odhovoriť od nebezpečnej a náročnej cesty. Prvé dva roky po jeho príchode do Dánska síce nepriniesli viditeľné výsledky, ale položil základy ďalšej misijnej práce založením školy, v ktorej učil mladých Dánov, aby sa neskôr mohli stať evanjelistami pre svojich krajanov. Väčšinu týchto mladých chlapcov vykúpil zo zajatia.

V roku 822 ho spolu s inými misionármi vyslali do Westfálska, kde sa stal učiteľom a kazateľom. Všetkých misionárov povzbudzoval, aby sa podľa vzoru apoštola Pavla živili vlastnými rukami. Jeho životné poslanie sa však ešte len blížilo. V roku 829 švédsky kráľ Björn požiadal cisára Ľudovíta Zbožného o misionára. Ten ako odpoveď na to poslal práve Anskara. Cesta do Švédska bola plná ťažkostí. Na nebezpečnej plavbe ich orabovali Vikingovia. Napokon sa dostali do prístavu Birka, kde ich prijal kráľ. Keď videli otvorené dvere, hneď kázali dobrú správu a mnohí boli priateľsky naklonení, uverili a dali sa pokrstiť.

Jedným z pokrstených bol prefekt mesta Herigar, ktorý sa neskôr tiež stal významným Božím služobníkom. Zachoval sa o ňom podobný príbeh ako o Eliášovi. Raz sedel v zhromaždení rady, kde sa živo diskutovalo. Niektorí pritom vychvaľovali svojich bohov za to, že im zaistili úžasnú prosperitu, iní sa mu vysmievali, lebo bol medzi nimi jediným kresťanom. On však, zrazu naplnený Duchom, povedal: „Ak je medzi nami taká neistota o božskom majestáte, ktorý by nikto nemal spochybňovať, nech sa dokáže zázrakom, kto je mocnejší, či tie mnohé bytosti, ktoré nazývate svojimi bohmi, alebo môj jediný všemocný Pán Ježiš Kristus.“ Keďže sa blížil dážď, vyzval ich, aby volali k svojim bohom, nech na nich neprší, a on bude volať k Ježišovi, aby sa ho nedotkla ani kvapka dažďa. Ten, kto odpovie na volanie svojich, nech je Bohom. Oni volali k svojim bohom, on volal k Ježišovi. Zrazu sa strhol taký veľký dážď, že všetci boli takí mokrí, akoby ich práve vytiahli z rieky, a dokonca na nich opadalo aj lístie z konárov, z ktorých mali postavený prístrešok. Iba Herigar a jeden chlapček zostali úplne suchí. Na to Herigar vyzval všetkých, aby nasledovali cestu pravdy.

Zachoval sa tiež príbeh o tom, ako Herigar po dlhej bolesti v nohe, ktorá ho takmer paralyzovala, a po mnohom nabádaní zo strany pohanov, aby obetoval pohanským bohom, napokon vyznal, že ho uzdraví Ježiš, verejne sa pred všetkými pomodlil a bol v momente uzdravený. Inokedy zachránil pred nepriateľmi celé mesto, keď zvolal prítomných a prehovoril ich, aby namiesto obetí svojim bohom hľadali pomoc u všemohúceho Boha. Medzitým nepriatelia v tábore hodili lós, aby zistili, či je ich vojenské ťaženie vôľou bohov. Dostali zápornú odpoveď a odtiahli. Aj takéto ovocie nepriamo priniesla Anskarova práca.

Anskar si nikdy nepripisoval žiadnu zázračnú moc. Dokonca skromne hovoril, že ak by si mal žiadať od Boha zázrak, prosil by si jediný, a síce –aby z neho Božia milosť urobila dobrého človeka. Rimbert vo svojom diele vyjadruje vďačnosť, že tento zázrak bol jednoznačne naplnený. Ako tridsaťročného Anskara ustanovili za arcibiskupa. Napriek jeho skromnosti vďaka jeho modlitbám uzdravenie prijalo nespočetné množstvo ľudí. Bol vzácne výrečný pri kázaní aj v bežnej reči, čo zapôsobilo na všetky typy ľudí: vážení ľudia mali rešpekt pred jeho autoritatívnym tónom, chudobní si ho vážili ako otca a jemu rovní ho milovali ako brata.

Zdroje:
Rimbert: Život Anskara, apoštola severu

Wikipédia – Slobodná encyklopédia