Ján Hus – bojovník za pravdu (okolo r. 1370 – 1415)

Po dosiahnutí vrcholu svojej svetskej moci v 13. storočí sa cirkev ocitla v situácii, keď bola na jednej strane presýtená množstvom vedomostí produkovaných scholastickými učencami, a na druhej strane dochádzalo k jej veľkému duchovnému úpadku. Mnohí hľadali odpoveď na túto situáciu. Niektorí sa vydali cestou mystiky – medzi najznámejších patria Tomáš Kempenský, Katarína zo SienyJohanka z Arku. Iní sa vydali cestou hľadania pravdy v Písme – medzi nimi najmä John Wycliffe, ktorý výrazne ovplyvnil ďalšieho velikána tohto smeru u našich západných susedov – Jána Husa. Tento istý smer viedol približne o sto rokov neskôr k protestantskej reformácii, ktorej nepriamym predchodcom sa Hus stal.

Ján Hus sa narodil v Husinci pri Prachaticiach v južných Čechách. V roku 1396 dosiahol hodnosť majstra slobodných umení na filozofickej fakulte, začal prednášať a krátko nato sa stal kňazom. V roku 1402 začal kázať v známej Betlehemskej kaplnke v Prahe, kde dosiahol veľký ohlas medzi ľudom.

Hus pokračoval v tradícii viacerých reformných kazateľov, ktorí pôsobili v Čechách v 14. storočí na reforme cirkvi s podporou českého kráľa Karola IV., ktorý bol zároveň aj rímskym cisárom. Tu treba spomenúť mená ako Ján Milíč z Kroměříža, Matej z JanovaTomáš zo Štítneho.

V období pôsobenia Jána Husa bola cirkev rozdelená – na jej čele stáli dvaja a neskôr dokonca traja pápeži. Rozmáhalo sa zneužívanie predaja odpustkov, a práve toto, podobne ako neskôr u Martina Luthera, bolo kľúčovým bodom konfliktu s cirkevným zriadením.

Hus začal kázať, že odpustenie si nemožno kúpiť ani zaslúžiť, ale že je to dar Božej milosti. Keď v roku 1412 pápež Ján XXIII. vyhlásil krížovú výpravu proti kráľovi Ladislavovi Neapolskému a sľúbil odpustky každému, kto sa bojov zúčastní, Ján Hus proti tomuto vystúpil, čo spôsobilo nepokoje. Následne pápež Ján XXIII. vyhlásil na Husa kliatbu a nariadil, aby  ho zajali a súdili podľa cirkevných zákonov a aby Betlehemskú kaplnku zbúrali. Vtedy sa Hus odvolal ku Kristovi ako k najvyššiemu sudcovi. Na miestach, kde Hus pôsobil, bol vyhlásený interdikt – zákaz bohoslužieb. To bol pre ľudí veľmi tvrdý trest, pretože vo vtedajšom chápaní to znamenalo, že ľudia majú odrezaný prístup k Bohu, keďže sa nepodávajú sviatosti. Aby Hus umožnil Pražanom bohoslužby, odišiel na vidiek a od apríla 1413 prežil väčšinu času v okolí Kozieho Hrádku. V tomto období napísal svoje hlavné spisy: Výklad viery, Desatora a modlitby Otče náš, O svätokupectvePostila.

V roku 1414 bolo zvolaný všeobecný koncil do Kostnice, ktorého hlavným zámerom bolo vyriešiť trojpápežstvo a obnoviť v cirkvi poriadok. Na tento koncil pozvali aj Husa so zámerom pokračovania sporu, ktorý s ním viedla pápežská kúria. Hus v tom videl príležitosť predložiť svoje učenie koncilu, a keďže bol presvedčený, že je v súlade s Bibliou, napriek odhováraniu priateľov sa rozhodol naň ísť, keď mu cisár Žigmund zaručil bezpečnosť. Ukázalo sa však, že Žigmundova záruka bola schopná ochrániť ho len na ceste, lebo na koncile prevzala jeho prípad cirkevná jurisdikcia, nad ktorou cisár Žigmund nemal právomoc.

Husa v Kostnici uvrhli do väzenia. Jeho sudcami sa stali známi kritici pápežstva Peter z Ailly a Jean Gerson. Hus požadoval vypočutie pred snemom a možnosť vysvetliť svoje učenie. Namiesto toho však od neho chceli, aby svoje učenie odvolal. On niektoré obvinenia odmietol ako falošné, na iné žiadal, aby ho usvedčili o omyle z Písma a z cirkevných otcov. Keď sa tak nestalo, odmietol svoje učenie odvolať a odmietol podriadiť svoje svedomie rozhodnutiu koncilu. Následne Husa odsúdili a 6. júla 1415 upálili na hranici. O necelý rok neskôr ten istý koncil nechal upáliť ďalšieho českého reformátora Hieronyma Pražského. Koncil tým nepriamo pripravil cestu reformácii, lebo ukázal, že hoci sa rímska cirkev snaží o reformu, nie je ochotná sa pri tom podriadiť Písmu.

Ani po upálení Jána Husa však jeho myšlienky nebolo možné vykoreniť. Naopak, stal sa symbolom boja za pravdu a inšpiroval rozsiahle husitské hnutie. Okrem toho vznikli aj ďalšie reformné prúdy, z ktorých asi najvýznamnejším sa stala Jednota bratská.

„Hľadaj pravdu, počúvaj pravdu, uč sa pravde, miluj pravdu, hovor pravdu, drž sa pravdy a bráň pravdu až do smrti“ (Ján Hus).

Zdroje:
Pavel Hanes: Dejiny kresťanstva. Banská Bystrica: Trian, 2007
Wikipédia – Slobodná encyklopédia

Tomáš Počai

img

Podporte našu službu!

Finančná podpora smeruje na náklady s evanjelizáciami na Slovensku a stavbu cirkevnej budovy v Bratislave