Micael je pokorný muž, ktorý miluje misiu. Pod jeho vedením vyrástli mnohí kresťanskí lídri, ktorí dnes slúžia v Európe. V rokoch 1994-1997 bol riaditeľom Biblického centra Slova života, ktoré absolvovalo až 700 študentov z Čiech, Slovenska, Bulharska, Maďarska, Poľska. Založil tiež zbor Slova života v Brne a podieľal sa na počiatkoch misijnej práce v Československu. Okrem toho, že je výborným učiteľom Biblie a misionárom telom i dušou, behá maratóny a napriek tomu, že je Švéd, nepije kávu, len čaj. Je výborným poslucháčom s túžbou pozdvihnúť mladých ku Kristovi.
Micael, aj keď sa poznáme už veľa rokov, na našej konferencii si kázal po prvý raz. Keďže si precestoval našu krajinu aj v minulosti, povedz nám, aké boli tvoje dojmy teraz?
V osemdesiatych rokoch som veľa cestoval po Európe a tiež som pašoval Biblie do východnej Európy. Na Slovensku som po prvýkrát kázal v roku 1988. Neskôr sme v roku 1992 otvorili večernú biblickú školu v Bratislave aj v Brne, kam som sa neskôr presťahoval a začal dennú biblickú školu. V tom čase bolo ešte všetko veľmi nové, fascinujúce, no zároveň aj „divoké“. Dnes je, samozrejme, úplne nová doba a vidím zásadné zmeny vo vašej krajine a spoločnosti, no takisto v živote cirkvi. Pracovali ste po mnoho rokov a ustanovili ste pevné základy pre niečo, čo bude ešte oveľa väčšie, než teraz vidíte.
Na konferencii si veľa hovoril o cirkvi. Mohol by si sa s našimi čitateľmi podeliť o niekoľko základných myšlienok?
Verím, že potrebujeme niečo ako reformáciu cirkvi. Podľa Biblie je cirkev domom Božím, základom a pilierom pravdy. Boh stavia cirkev zo živých kameňov, ktorými sú jednotliví veriaci. Keď sa vydávame Bohu a cirkvi, stávame sa súčasťou niečoho, čo je väčšie ako sme my sami. Biblia hovorí o cirkvi ako o tele Kristovom – jedno telo, ktoré má ale mnoho údov. Každý máme inú úlohu, ale spoločne sme jedným telom. Keď sa však pozerám na myslenie západnej Európy, stali sme sa až príliš individualistickými. Všetko sa točí okolo toho, čo bude dobré pre mňa, aby som mohol naplniť svoje vlastné sny. Podobný spôsob myslenia sa môže vkradnúť aj do cirkvi, keď začneme rozmýšľať tak, že cirkev je tu na to, aby mi pomáhala naplniť moje sny. To je však úplné neporozumenie úlohy cirkvi! Sme tu na to, aby sme napĺňali Božie plány, a nie svoje! Nemôžem povedať, že som odovzdaný Bohu bez toho, aby som nebol odovzdaný cirkvi. Aj preto Boh pozdvihuje svoju cirkev, ktorá je jeho domom; našou úlohou je byť v tejto stavbe živým kameňom. Takúto cirkev bude Ježiš budovať a brány pekla ju nepremôžu. Boh vždy používal a bude používať cirkev. To vôbec nemusí znamenať len historické cirkvi, Boh chce zároveň pozdvihnúť nové silné miestne zbory. Keď hovorím silné, nemusí to na prvom mieste znamenať, že majú mnoho členov. Sila sa meria skôr kvalitou v duchovnom svete. Keď vo vašom národe povstane veľa takýchto cirkevných zborov, zmení to jeho celkovú duchovnú klímu.
Si misijným riaditeľom v zbore Christet Center v meste őrebro vo Švédsku. Aký je tvoj pohľad na misiu?
Misia je veľmi centrálnou témou Biblie. Každý zdravý zbor by mal byť zapojený do misijnej práce. Niektoré cirkvi sú povolané k tomu, aby zakladali ďalšie zbory, no existuje aj mnoho ďalších foriem misie. Napríklad v našom zbore už mnoho rokov sponzorujeme deti v Ugande. Spolu s rodinou sme tam nejaký čas žili a len pred dvomi rokmi sme sa vrátili späť do Švédska. Pomáhať sirotám je veľmi na Božom srdci. V podobných projektoch sme zapojení aj v Keni a Izraeli. Pred piatimi rokmi sme začali cestovať do Čiernej Hory, ktorá je paradoxne jednou z najmenej zasiahnutých krajín sveta evanjeliom (je tam len niekoľko stoviek evanjelikálnych kresťanov). Uvedomil som si, že Čierna Hora nikdy nezažila duchovný prielom a potrebuje mnoho modlitieb. Každoročne tam preto organizujeme modlitebné zájazdy alebo konferencie. Verím, že to je stratégia, ktorú nám Pán pre túto krajinu dal. Vždy treba hľadať Boží plán pre konkrétne miesto či krajinu a nielen kopírovať iných. V tom je variabilita misijnej práce, modliť sa, vychádzať na krátkodobé výjazdy, kázať, či presťahovať sa na nejaký čas do inej krajiny. Existuje ešte veľa národov alebo skupín, ktoré nikdy nepočuli evanjelium. Verím, že jednou z hlavných úloh cirkvi je ísť do celého sveta a kázať evanjelium všetkým národom. Prečo by mali v niektorých krajinách počuť evanjelium znova a znova a v iných vôbec?
Čo si myslíš o východnej Európe a aké sú podľa teba pred nami výzvy?
Prvýkrát som vycestoval do východnej Európy v roku 1980, teda už pred 34 rokmi. Odvtedy som bol v misijnej práci v tejto časti sveta neustále viac alebo menej zapojený, azda okrem trojročného obdobia, keď som bol misionárom v Indii a Ugande. Preto môžem naozaj povedať, že východnú Európu som si zamiloval. Žije tu toľko úžasných ľudí, ktorí si prešli aj utrpením počas komunizmu. Keď konečne padla železná opona, Boh pozdvihol nové zbory s mnohými mladými služobníkmi, ktorí boli kresťanmi len krátku dobu. Tých 25 rokov bolo veľmi dôležitých, pretože sa kládli základy pre ďalšiu generáciu a pre nasledujúce Božie hnutie. Asi sme si po páde opony všetci mysleli, že vo východnej Európe prepukne veľké prebudenie. Ale Boh má svoj harmonogram, ktorý sa môže líšiť od toho nášho. Boh počas toho obdobia položil pevné základy. Mnohí z vás ste kresťanmi prvej generácie a pripravujete pôdu pre svoje deti a novú generáciu kresťanských rodín. To je vašou výzvou a tiež najväčším poslaním.
Myslím si, že aj vy budete musieť čeliť výzve individualizmu, ako som už spomínal. Zhromaždenia a aktivity v cirkvi sú dôležité, ale sila cirkvi sa meria osobnou odovzdanosťou kresťanov Božiemu dielu. Takto si Boh buduje svoj dom v duchovnom svete, a tak začne mať cirkev vplyv v národe. Vo vašom zbore v Bratislave to vidím. Mnohí ste kládli obete, aby bol položený pevný základ, a verím, že Boh vás teraz vezme na novú úroveň. Začnete mať väčší vplyv v národe, budete schopní zasahovať spoločnosť v nových oblastiach. Som hlboko presvedčený o tom, že Boh vám dá „väčšie pódium“ na to, aby ste mohli hovoriť Božie slovo nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku. Vaša doterajšia práca bola prípravou na to, čo je pred vami. Som veľmi rád, že môžem byť s vami v kontakte a považovať vás za svojich priateľov. Verím, že Boh bude na Slovensku konať veľké veci!
Otázky kládol Peter Čuřík