Islamský štát (IS) – celosvetová hrozba

Humanitárna kríza v Iraku prepukla už v júni  2014. Prebiehajúci konflikt sa hlboko dotkol najmä tamojších kresťanov a jezídov. Jezídovia sú prevažne Kurdovia zo severného Iraku, ktorých náboženstvo obsahuje prvky islamu, kresťanstva či hinduizmu. 1,96 milióna ľudí je na úteku zo svojich domov a žije v provizórnych podmienkach, napr. v rozostavaných stavbách, v mešitách, u príbuzných alebo v utečeneckých táboroch. Táto vojna celkovo ovplyvnila už 24 miliónov ľudí, z ktorých už niekoľko tisíc zomrelo násilnou smrťou, stratili domovy, príbuzných, boli predaní do otroctva či donútení prežívať v nehumánnych podmienkach.

 

Európske štáty s veľkým znepokojením sledujú, ako sa niektorí ich obyvatelia zapojili do tejto vojny po boku tzv. Islamského štátu. Napríklad len z Nemecka tam išlo bojovať 550 ľudí, 60 z nich padlo v boji (deviati ako samovražední atentátnici) a tých 180, ktorí sa vrátili domov, predstavujú vážnu bezpečnostnú hrozbu nielen pre svoju krajinu, ale pre celú Európu. Islamisti totiž netaja svoje zámery o nastolení islamského práva a podrobení sveta pod vládu Alaha (džihád = svätá vojna vedená moslimami za rozšírenie alebo obranu islamu). Ich cieľom je dobyť Rím, symbol kresťanskej civilizácie. Európa akoby si neuvedomovala realitu hrozby islamizácie, zvlášť pri zvážení demografického vývoja, podľa ktorého môže v niektorých európskych krajinách už v roku 2050 prevládať moslimská populácia. V pozore sú azda len tajné služby, ktoré nebezpečných jednotlivcov monitorujú. Bude to však stačiť? Akému protivníkovi vlastne čelíme?

           Po útokoch al-Káidy sme si mysleli, že radikálnych moslimov máme prečítaných. Tento konflikt, ku ktorému došlo podľa viacerých odborníkov pre chudobu a zlé zaobchádzanie so Sunitmi, následne eskaloval do náboženskej vojny, v ktorej našli páchatelia ospravedlnenie svojho jednania. Alebo je moslimská viera samotnou podstatou? Stínanie hláv, znásilnenia, novodobý trh s otrokyňami… Pripomína to temný stredovek. Okrem najhlavnejšieho agresora, ktorým je bezpochyby IS, pôsobí na tomto území ďalších 12 rovnako nebezpečných organizácií, ako napr. JRTN, bývalá baathistická armáda, revolučné brigády z roku 1920 a mnohé ďalšie, pričom aktívne sú aj niektoré sunitské kmene. To poukazuje na hlbokú schizmu, nestabilitu a komplikované riešenie v budúcnosti. Utrpeli aj samotní moslimovia žijúci v tejto oblasti, ktorých noví radikáli neuznávajú a vyzývajú ich k zmene.

           Zasiahnuť? Ale ako? Najviac desí predstava, že situácia sa zdá byť neriešiteľná. Nepomohlo ani niekoľko cielených leteckých náletov – aj keď tým medzinárodné spoločenstvo aspoň ukázalo, že je rozhodnuté postaviť sa proti radikálom. Naopak, zdá sa, že islamisti vojenské kroky Západu predvídali a boli na ne pripravení! Jediným pozitívom, ak sa to tak vôbec dá nazvať, je snáď to, že rozumne zmýšľajúci ľudia museli konečne pochopiť niektoré, často aj nepopulárne, kroky izraelskej vlády, ktorá čelí podobnej dileme v boji s radikálnymi Palestínčanmi. (Dokonca aj umiernený Abbás, vodca palestínskej samosprávy, sa za novembrový masaker v židovskej synagóge v Jeruzaleme, pri ktorom zomrelo päť ľudí, ospravedlnil až na naliehanie americkej diplomacie.)

Pozastavme sa na chvíľu nad situáciou v severnom Iraku, teda v oblasti, kde má Islamský štát svoje nepísané hranice. Humanitárne organizácie identifikovali najväčšie riziká pre civilistov nasledovne: 1) ochrana civilistov (Bezprostredne ohrozených je až 3,6 milióna ľudí, na ktorých môžu zaútočiť rôzne ozbrojené jednotky islamistov.) 2) prístrešky (Z 1,96 milióna ľudí je 580 000 takých, ktorí potrebujú urgentne získať strechu nad hlavou. Prišla totiž zima a v týchto horských oblastiach reálne hrozí, že ľudia pomrznú. Je nutné vybudovať stanové mestečká s  bezpečnostnou ochranou, na čom sa aktívne pracuje.) 3) zabezpečenie potravinovej pomoci (73% utečencov uviedlo, že jedlo je pre nich priorita. Nanešťastie, títo ľudia aj predtým patrili k veľmi chudobným a po tom, čo ich okradli o posledné peniaze a zásoby, nemajú takmer nič.) 4) nevyhnutné služby (Patrí sem napr. zdravotná a psychologická starostlivosť, pitná voda a hygiena. Situáciu v  postihnutých oblastiach komplikujú nedostatočné informačné technológie, ktoré ohrozujú bezpečnosť a sťažujú komunikáciu záchranných tímov. Do viacerých oblastí je pre cudzincov takmer nemožné sa dostať, pretože sú kontrolované islamistami.)  5) následná starostlivosť (Po zažehnaní toho najhoršieho treba prísť s rozumnými systémovými riešeniami, napr. s trvalejším riešením bývania, zabránením eskalácie ďalšieho napätia, napr. aj zo strany tých Iračanov, ktorí pomáhajú utečencom, ale cítia, že už to takto ďalej nejde.) Čo s tým urobíme? Ako sa zachováme k trpiacim v irackých provinciách Anbar, Ninive, Erbil či Kirkuk? Prvoradá je modlitba za našich bratov a sestry, ale aj všetkých ostatných trpiacich v týchto oblastiach. Ďalším prostriedkom je finančná pomoc cez spoľahlivé a efektívne kanály, na Slovensku sa napr. cez Nadáciu Integra do 30. 11. 2014 na tento účel vyzbieralo 9 800 eur. Zbierka ďalej trvá na konte humanitárnej pomoci: IBAN SK36 1100 000 0026 2103 0842, variabilný symbol: 999. Srdcom zbierky je Allan Bussard, ktorého v práci vedú Kristove slová o láske k blížnemu. „A kto je tvoj blížny? Ježiš hovorí, že to je nielen tvoj sused, tvoj známy – ale každý, kto trpí a potrebuje pomoc. Je to aj cudzí človek alebo niekto, koho vo svojom živote nikdy nestretneš.“ Z dlhodobého hľadiska bude treba preukázať týmto ľuďom veľa lásky a  takisto vyslať veľa odvážnych misionárov.

Martin Hunčár

Zdroj: Iraq Humanitarian Needs Overview, september 2014

 


 

Otec siedmich detí – Jibran – bol farmárom na Sindžáre. On a jeho rodina pred štyrmi mesiacmi unikli pred islamistickými radikálmi a teraz žijú v malej dedinke v Kurdistane na severovýchode Iraku. Jibranov život je v súčasnosti len tieňom toho pohodlia, ktoré zažíval v minulosti. V malej nedostavanej budove sa dnes krčí 19 jeho rodinných príslušníkov a čakajú na úder nastávajúcej zimy. Aj napriek krutým podmienkam Jibran preukazuje veľkú dávku životaschopnosti! Začal na neďalekom políčku pestovať trochu zeleniny, aby jeho početná rodina mala akú-takú potravu

(rozhovor urobil 25. 11. 2014 zástupca slovenských sponzorov – organizácia Medair)

img

Podporte našu službu!

Finančná podpora smeruje na náklady s evanjelizáciami na Slovensku a stavbu cirkevnej budovy v Bratislave