Nedávno sme počuli príbeh o orloch, ktorý nás veľmi oslovil. Orol je dravec. Je to nádherný vták, ktorý sa vznáša vo vzdušných prúdoch a žije v skalách. Niet divu, že Biblia nám ho dáva za príklad a hovorí: „ale tí, ktorí očakávajú na Hospodina, nadobúdajú novej sily; vznášajú sa na perutiach ako orli“ (Iz 40:31). Ak očakávame na Hospodina, ak ho hľadáme a spoliehame sa neho, tak nadobúdame novú silu a vznášame sa na perutiach ako orli. Kresťania majú privilégium čerpať svoju silu od Boha.
Keď bol Pavol vo väzení, písal list Filipanom, kde ich neustále povzbudzuje k radovaniu: „Ostatne, moji bratia, radujte sa v Pánovi. Písať vám to isté mne sa nelení a vám je to na bezpek“ a znova v ďalšej kapitole: „Radujte sa v Pánovi vždycky a zase len poviem, radujte sa!“ V tomto liste z väzenia Pavol povzbudzuje veriacich, ktorí boli na slobode, aby sa radovali. Slová radosť alebo radovať sa v rôznych obmenách sa v tomto liste opakujú asi 17 krát! Odkiaľ Pavol čerpal túto silu? Odkiaľ mal tú nevysychajúcu studnicu radosti? Odpoveď je vo Fil 4:12,13. V preklade Amplified čítame: „Naučil som sa tajomstvo“ Čo bolo tým tajomstvom, ktoré Pavlovi pomáhalo prechádzať súženiami, prenasledovaním, zradou či osamelosťou bez toho, aby stratil radosť Pánovu: „Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi!“ Pavol sa naučil čerpať svoju silu od Ježiša! Očakával na Hospodina a preto je jeho život dodnes jedným z najlepších príkladov kresťanskej služby.
Toľko veriacich sa nechá formovať okolnosťami. Príliš veľakrát je naše šťastie a radosť v rukách druhých ľudí, alebo toho, ako sa nám darí. Niekto dal takým veriacim prezývku „jo-jo kresťania“. Ale je tu oveľa vyšší štandard. Habakuk 3:17-19 hovorí: „Keby hneď aj nekvitol fík a nebolo by úrody na viničoch; keby sklamalo dielo olivy a polia by nedorobili potravy…. ja sa jednako budem veseliť v Hospodinovi, budem plesať v Bohu svojho spasenia. Hospodin Pán je mojou silou a robí moje nohy ako nohy jeleníc a dáva mi kráčať po výšinách.“
Vráťme sa k orlovi. Orol je síce majestátny vták, ktorého môžeme obdivovať, ale jeho život nie je ľahký. Musí loviť, aby prežil. Keď orol zlenivie a začne loviť menej, vyrastá na jeho zobáku výrastok. Postupne mu ten výrastok prekáža pri love. Orol sa ocitá v ťažkej situácii, pretože pri snahe útočiť na svoju korisť, prežíva pre svoj výrastok bolesti. Zostávajú mu len dve možnosti. Buď lov obmedzí ešte viac, postupne zoslabne a zomiera, alebo sa rozhodne vysporiadať s výrastkom. Začne ním biť o skalu, aby sa ho zbavil a mohol znova slobodne loviť. Nevyrástli niektorým veriacim podobné výrastky? Ich duchovný život už nie je tým, čím býval. Stane sa viac rutinou ako radosťou. Pomaly a nebadane začnú reptať, nepriateľ zasieva semienka nezávislosti, humanizmu, svetskosti. „Ó, my už toľko nepotrebujeme loviť. Netreba to preháňať. Máme predsa svoju slobodu…“ Ani sa nenazdajú a duchovne zoslabnú. Nenazývajme slobodou to, čo je telesnosťou, možno oblečenou do náboženského šatu: „Lebo ste na to povolaní, bratia, aby ste boli slobodní, len nedávať tej slobody za príčinu telu…“ (Gal 5:13). Ak cítiš výrastok na svojom duchovnom živote, zbav sa ho. Obi ho o skalu Božieho slova (Jer 23:29) a začni sa znova vznášať na perutiach ako orol.