Gedeon síce Boha poslúchol a zostal na bojovom poli s hŕstkou nadšencov, predsa však sa pochybností nezbavil. Nevedel si predstaviť, ako môže poraziť dobre vyzbrojenú nepriateľskú armádu a ešte k tomu tak početnú, že samotné Písmo o nej hovorí, že sa rozložili ako kobylky. Bolo ich vraj ako piesku na brehu mora! Aj pre nás to môže byť niekedy dilema. Pociťuješ odpor vetra, ktorému čelíš… svetskosť, ktorá sa chce do teba nebadane votrieť, falošnú náboženskosť, neprajnícke vzťahy a rivalitu na pracovisku, zákerné choroby, útoky na harmonické fungovanie rodiny… Rovnako ako Gedeon môžeš mať pocit, že tých, ktorí stoja proti tebe, je príliš veľa. Odkiaľ získaš istotu o víťazstve? Kde pramení tvoja istota, že to v živote zvládneš a dobehneš svoj beh dokonca? Ako si môžeš byť istý, že si poradíš s hordou démonov, ktorí stoja za všetkými úskaliami? Istotu nezískaš rúnom. Mimochodom v Novom zákone sa po zoslaní Ducha Svätého tento druh „skúšania“ už vôbec neobjavuje, ani nedoporučuje. Istotu nezískaš ani tým, že budeš patriť k tej „správnej“ veľkej skupine, či úspešnej cirkvi.
Odkiaľ teda zobral Gedeon istotu? Prikradol sa až do tábora nepriateľa a nejaký muž tam práve svojmu druhovi rozprával sen: Zdalo sa mi, že peceň jačmenného chleba sa kotúľal do tábora Madianov, a keď sa dokotúľal až po stan veliteľov, uderil ho tak, že padol, a prevrátil ho spodkom na hor. A teda stan padol a ležal. (Sud 7:13) Až vtedy Gedeonovi svitlo, že Boh dal do jeho ruky celý tábor Madiana.