Otvor nebeský kohútik

Zastavme sa dnes na chvíľu na mieste, kde sa dejú zázraky.

Za Ježišových čias sa nachádzal pri Ovčej bráne rybník s piatimi prístrešiami. V nich ležalo veľké množstvo chorých: slepí, chromí a vychradnutí ľudia, očakávajúci hnutie vody (Pozri Ján 5:1-11).

Mne tento rybník náramne pripomína dnešný svet. Od biblických čias došlo k úžasnému vedeckému pokroku, avšak ľudia zostávajú na tom stále rovnako. Napriek modernej medicíne sú stále chorí, duchovne slepí, ochromení nešťastiami a rodinnými tragédiami. Čím viac sa opíjajú duchom tohto sveta, tým viac sú smädní, vyschnutí, vychradnutí. Po všetkých týchto negatívnych správach nasleduje jedna pozitívna – očakávajú hnutie vody, teda zmenu. To znamená, že tu je pre hynúci svet nádej. V každom človeku, ktorý je doráňaný a sklamaný zo života horí iskierka nádeje, že predsa len musí existovať niečo skutočné, nefalšované. Niektorým sa síce zdá, že kresťanstvo sa už „vyčerpalo” a hľadajú pravdu v iných náboženstvách, no veľká časť populácie je stále presvedčená, že na tej viere v Ježiša predsa niečo bude.

Ak im chceme pomôcť, musíme konať podobne ako Ježiš. Chodil medzi ľudí a činil dobre. Častokrát ho núdzni doslova prenasledovali, aby sa chytili jeho plášťa a uzdravili sa, ako to napríklad urobila žena s krvotokom. Niektorí dokonca neváhali prebúrať strechu, aby sa dostali až k nemu. Napriek tomu, že Ježiš mal plný program od svitania až do mrku, bol ozajstným Božím pastierom, ktorý hľadal stratené ovečky. I z tohto príbehu je to zrejmé. Nevidíme, že by čakal, kým sa chorí uráčia prísť za ním, poprípade kým ich priatelia prinesú k nemu. Možno niektorí z nich už ani nemali blízkych, ako istý chudák, ktorý sedel pri tomto rybníku už tridsaťosem rokov. Uvedom si tú biedu. Ak patríš medzi mladých čitateľov tohto zamyslenia, tak si predstav, že od chvíle, kedy ho tam priniesli ako mrzáka, až do chvíle kedy sa tam ukázal Ježiš, prebehlo dlhšie obdobie, ako trval celý tvoj život! Od rána do večera sa iba pozeral na podobných neborákov ako bol on sám, neužil si rodinu, deti, nebýval v peknom byte, nepoznal žiadnu zábavu ani veselú hudbu. 24 hodín denne počúval stonanie chorých, reptanie mrzákov, nariekanie tých, ktorí už boli psychicky na dne. Tento chromý iste nemal veľkú vieru, nachádzal sa na úplnom dne. Horela v ňom iba iskierka nádeje.

Pán Boh však prichádza práve pre takých úbožiakov, ako bol ten mrzák. Ježiš vraví, že nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt nevyhasí. Skláňa sa k nemu a kladie mu na prvý pohľad zvláštnu otázku: „Či chceš byť zdravý?” Tí, ktorí pracujú s dlhodobo chorými, vedia, že títo ľudia si po určitej dobe na svoje utrpenie tak zvyknú, že sa stane súčasťou ich života. Na jednej strane chorobu nenávidia, no na druhej strane si život bez nej nedokážu ani predstaviť.

A tak Ježiš rozdúchava pahrebu viery a iskierka nádeje sa pomaly začína rozhárať. Vypočul si jeho smutný príbeh, zamiloval si ho a po slovách: „Vstaň, vezmi svoje lôžko a choď!” už tento šťastlivec prechádzal po celom Jeruzaleme s radostnou novinou. Tá zmena bola tak okatá a svedectvo tohto muža také presvedčivé, že to iritovalo aj samotných farizeov. Všetko sa to však začalo tým, že Ježiš vôbec k rybníku prišiel.
A čo ty? Zastavíš sa občas pri nejakom „rybníku”? Alebo na to v svojom diári nemáš vyhradený čas? Čo keby si na chvíľu pribrzdil svoj rozbehnutý rýchlik? Stojí to za to. Pretože množstvo slepých, chromých a vychradnutých ľudí očakáva hnutie vody. Azda práve ty si ten, kto by mohol otvorením nebeského kohútika spustiť na nich príval Božieho požehnania a zázrakov.

 

img

Podporte našu službu!

Finančná podpora smeruje na náklady s evanjelizáciami na Slovensku a stavbu cirkevnej budovy v Bratislave