Gal 6:9-10 V činení dobrého neochabujme, lebo ak neochabneme, časom svojím budeme žať. A tak teda, dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery. (Ev.pr.)
Nielenže máme milovať svojich blízkych, ale podľa tohto verša aj tých, ku ktorým prirodzene neinklinujeme. Máme robiť dobré skutky aj tým, čo nepatria do nášho „svätého klubu“. Som veľmi vďačný Bohu, že jedného takého človeka Boh poslal pred deviatimi rokmi aj ku mne. Opitý som sa ponevieral ulicami Bratislavy. Až na druhý deň som si našiel vo vrecku pozvánku s nápisom: Ježiš zachraňuje, uzdravuje, vyslobodzuje. Prišiel som na to stretnutie a môj život sa dal úplne do poriadku. Uveril som a Boh ma úplne oslobodil od alkoholu a iných nerestí. Dnes som šťastne ženatý a mám dve zdravé deti. Ktovie, ako by som bol dopadol, ak by sa nenašiel ten dobrodinec, ktorý sa na malú chvíľu pri mne zastavil… Zamysli sa nad tým. Kvôli môjmu stavu si nič z toho večera nepamätám, môžem si iba predstaviť ako to asi bolo: Nejaký kresťan išiel oproti mne a pomyslel si: ,S týmto budem zbytočne strácať čas, má vypité a aj tak nič nepochopí, iba ma bude otravovať.´ No potom sa premohol, povedal mi pár milých slov a nechal kontakt na kresťanskú bohoslužbu. Bol to iba taký „malý“ skutok. A predsa znamenal tak veľa. Ani ty nečakaj na zvláštne príležitosti konať veľkolepé skutky. Začni tam, kde si a urob pre druhých niečo navyše. Požehnaj ich, miluj ich, ukáž im svojím životom Krista. A možno práve ten, od koho by si to najmenej čakal, bude o pár rokov písať podobné riadky ako ja.