Áno, môj nadpis je tak trochu zámerne provokatívny. Pripomíname si Turíce (Letnice) a v kostoloch počúvame kázne o Duchu Svätom. Vieme, že nie je nejakou silou, ale osobou, s ktorou môžeme mať vzťah. Vieme, že nás chce a môže zmocniť k tomu, aby sme boli svedkami Kristovho zmŕtvychvstania. To všetko je pravda, ale nesmie to ostať iba teóriou.
K Bohu som sa obrátil ešte počas štúdia na vysokej škole, Ježiš sa stal mojím Pánom a Spasiteľom. V deväťdesiatych rokoch som sa spoznal s ľuďmi, ktorí nestavali ovocie a dary Ducha ako protiklady, ale usilovali sa žiť jedno i druhé. Počul som ich hovoriť inými jazykmi, fascinovalo ma to. Ja, intelektuál, som spočiatku ani nechcel veriť, že krst Duchom Svätým je tu ešte aj pre dnešok. Až neskôr som sa dozvedel, že to nie je nijako obmedzené pre nejakú jednu denomináciu, ale v rôznych cirkvách po celom svete niečo podobné zažilo viac než 500 miliónov veriacich. Bolo mi jasné, že zázraky a pôsobenie Ducha nemohli skončiť smrťou apoštolov, to nedávalo zmysel. Pán Boh chce predsa každej generácii zjaviť kým je. Pochopiteľne v prvom rade prostredníctvom lásky, ale nielen ňou, veď ak je niekto chorý a nevýslovne trpí a Ježiš ho uzdraví, potom charizma – dar Ducha pôsobiaci cez niekoho, kto sa odvážil veriť, je zároveň prejavom Božej lásky.
Moja túžba byť „ponorený“ v Duchu rástla, veľmi som chcel hovoriť v nových jazykoch, pár bratov sa za mňa modlilo, no nijako sa to navonok neprejavilo. A potom, na jednom mládežníckom tábore, na mňa zostúpil Duch Svätý na lúke. Nikto na mňa nekládol ruky, medzi ostatých som prišiel celý rozradostený, hovoriaci jazykom, ktorému som nerozumel. Odvtedy sa modlím slovensky i v nebeských jazykoch. Prajem to všetkým veriacim. Je to úžasné, nebojte sa toho, túžte po tom, Pán Boh to má pre vás pripravené. Nebojte sa žiadnych úletov, je to nadprirodzene prirodzené. Naďalej budete používať vlastný rozum, neberie vám to vašu integritu, práve naopak, dáva vám to „šiesty“ zmysel. Tento blog nemôže zachytiť to, čo som prežil s Bohom za 30 rokov. A krst Duchom Svätým je len bránou k ostatným darom Ducha. Je to len začiatok, len voda po členky, ak si chceme pomôcť ilustráciou z Ezechiela 47. kapitoly. A je to pre každého, pre ľudí vo vláde, pre bohatých podnikateľov i pre tých s najnižším príjmom či vzdelaním. Ako to už dávno povedal apoštol Peter v Sk 2:39, keď sa ľudia čudovali, čo sa to stalo s učeníkmi, ktorí sa práve na Letnice zmenili z ustráchaných na plných Ducha: „Veď tento prísľub patrí vám a vašim deťom, ako aj všetkým vzdialeným, ktorých si povolá Pán, náš Boh. “
Rád popúšťam uzdu svojej fantázie, najradšej pod vplyvom Ducha Svätého. V mojej poslednej knihe Maratón duše, kde „bežím“ 42 kilometrov a objavujem duchovné pravdy, sa jedna kapitola dotýkala hladu po Bohu, po Duchu Svätom. Nielen byť naplnený, ale neustrnúť, odvážiť sa vstúpiť do vôd Ducha hlbšie, začať plávať.
Ak potom túžite aj vy, prečítajte si na záver ukážku, časť z 20. kapitoly. Som presvedčený, že vás to práve na dnešný sviatok inšpiruje.
Autor: Martin Hunčár