Bill Hybels napísal knihu o modlitbe, ktorej dal tento názov: „I am too busy not to pray.“ (Som príliš zaneprázdnený na to, aby som sa nemodlil). Je to celkom úsmevná slovná hračka zvlášť preto, lebo ten bežný argument mnohých kresťanov znie: Som príliš zaneprázdnený na to, aby som sa modlil. Ale myslím si, že Bill Hybels má pravdu; ak naozaj rozumieme moci modlitby, nemôžeme si dovoliť sa nemodliť. Najmä ak sme v živote naozaj vyťažení na 110 %.
Modlitba nie je len pre kazateľov alebo duchovných velikánov. Modlitba je úžasným privilégiom pre každého kresťana. Ak sa tvoje srdce dokáže zapáliť túžbou po modlitbe, modlitba sa pre teba stane nádherným dobrodružstvom. Túžba sa z hebrejčiny dá preložiť ako „zohnúť sa k niečomu“ alebo „otočiť sa“. Presne toto robia túžby s našimi životmi. Ak po niečom naozaj veľmi túžime nakoniec si na to nájdeme čas a „otočíme sa k tomu.“ To, čomu v živote venujeme čas a energiu je v podstate to, po čom sme naozaj túžili. Nie je celkom pravdou, že na niečo „nemáme čas“, skôr to v našom živote „stratilo prioritu“.
Vrúcne modlitby vždy získali Božiu pozornosť. Ježiš počul Bartimeovo volanie, aj keď sa najprv zdalo, že nereaguje. Jeho urgentné volanie však nakoniec neostalo bez Božej odpovede. Niekedy sa modlíme a nedostávame odpoveď okamžite. Tu je Božia múdrosť: Božie mlčanie nikdy neznamená nie! Božie mlčanie je skôr pozvánkou „volaj ďalej“. Napriek tomu, že „nábožní“ ľudia Bartimea stišovali, Bartimeova túžba už bola rozpálená do biela. Volal ešte väčšmi: „Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou.“ (Mar 10:48). Vtedy Ježiš „postál a kázal ho zavolať.“ Bartimeus dostal od Boha to, o čo žiadal, lebo sa modlil s túžbou v srdci.
Ak sa chceš stať modlitebníkom, ktorý pozná Boha, budeš potrebovať ešte jednu vec: Disciplínu. Asi to nie je myšlienka, ktorá ťa hneď nadchne, ale predsa je veľmi dôležitá. Ak sa modlíme len vtedy, keď sa na to cítime, naše telo (alebo telesnosť) začne veľmi rýchlo preberať vládu. Vždy sú „dôležitejšie“ veci, ktoré je treba urobiť. Nájdi si každodenne svoj čas a možno aj miesto, kde sa pravidelne modlievaš. Ak dáš Bohu prvé miesto, postará sa o to, aby ti v živote nič nechýbalo.
Yonggi Cho, pastor najväčšieho kresťanského zboru na svete, bol raz vo svojej kancelárii a modlil sa. V tom sa ozvalo nesmelé zaklopanie na dvere, lebo jeho sekretárka vedela, že pastor si neželá, aby ho počas modlitby ktokoľvek rušil. Dvere sa otvorili a sekretárka držala v ruke telefón. „Pastor Cho, odpustite mi, že vás ruším pri modlitbe, ale volá prezident Južnej Kórei.“ Pastor jej odpovedal takto: „Odkážte mu, že teraz nemôžem, lebo rozprávam s prezidentom všetkých prezidentov; zavolám mu neskôr.“ Ak si vo svojich životoch a zboroch zachováme takúto vážnosť a dôležitosť modlitby, nič pre nás nebude nemožným.