{gallery}201104_konf_viery{/gallery}
Konferencia viery 2011, 15 –17. apríla 2011
Tohtoročná konferencia bola už tradične nesmiernym požehnaním nielen pre náš zbor, ale aj pre stovky hostí z celého Slovenska. Termínovo bola posunutá o niekoľko týždňov aj preto, lebo sme potrebovali nájsť vhodný dátum a adekvátne miesto, keďže o PKO sa stále ešte rozhoduje. Nakoniec sme konferenciu zorganizovali v Istropolise a ukázalo sa, že sme urobili dobre. V sobotu večer bola sála preplnená, niektorí museli stáť na schodoch napriek tomu, že sme vo foyer pripravili projekciu, kde sa bohoslužby premietali, čo uvítali najmä mamičky s deťmi.
Dlho očakávaným hosťom bola Rani Sebastian, ktorá u nás naposledy slúžila v roku 2005. Bolo úžasné sledovať, v akej nádhernej slobode táto žena slúži. Pri svojich kázaniach nás jednoducho vzala do svojho dobrodružného života s Bohom a vtiahla do pomazania, v ktorom chodí. Boli to nesmierne občerstvujúce chvíle, nemohli sme uveriť, že zhromaždenia trvali tri či tri a pol hodiny. Rani má 75 rokov a skúsenosti s Pánom, ktoré sú unikátne. Sme vďační Bohu, že môžeme prijímať takýchto služobníkov, ktorí majú čo odovzdať mladšej generácii. Do takejto služby však nejestvujú skratky. Rani denne trávi hodiny s Pánom na modlitbe a horlivo cestuje po celom svete, kým jej Boh dáva silu.
Vrcholom konferencie bol sobotný večer. Celá sála bola priam nabitá očakávaním toho, čo bude Pán konať. Keď si na pódiu chváliaci tím Slova života len nacvičoval piesne, ktoré mal hrať, ľudia nevydržali a pripojili sa. Keď sme potom vstúpili pred Boží trón v chválach a modlitbách, boli to veľmi vzácne chvíle. Výborne poslúžil aj kresťanský komorný orchester ZOE s vedúcou Anežkou Karovou a dirigentkou Ivetkou Viskupovou a potom operné speváčky Katka Krčmárová a Marieta Fupšová z nášho zboru. Keď Rani Sebastian prevzala slovo, bolo jasné, že sa budú diať Božie veci. Uvoľnili sa prorocké dary, ktorými slúžila a tiež uzdravujúce pomazanie.
Po vystúpení na konferencii viery na Slovensku pokračovala Rani Sebastian návštevou Českej republiky. Na nedeľné zhromaždenie v Slove života Brno prišlo 250 ľudí, päť ľudí prijalo Ježiša za svojho Spasiteľa. Viacerí na mieste mávaním ruky potvrdili, že prijali okamžité uzdravenie. Na obede sa modlila za pastorovho syna, ktorý mal na koži vyrážky. Na druhý deň po nich nebolo ani stopy. Rani pokračovala službou v Prahe. Prvý večer prišlo 90 ľudí, na druhý už 200. Počas modlitieb boli mnohí vyslobodení zo strachu a vydávali svedectvá o uzdravení z rôznych chorôb. V Pardubiciach sa uskutočnili ďalšie dve večerné zhromaždenia, sto ľudí celkom zaplnilo prenajatú sálu. Posledné zhromaždenia sa konali v Kroměříži. Požiadali sme pastorov Gotšaltovských, aby s Rani urobili rozhovor ako zhrnutie celého jej turné po Slovensku a Čechách.
Rozhovor s Rani Sebastian
Si pre nás veľkým príkladom, cestuješ po celom svete, máš už 75 rokov a stále vyzeráš veľmi dobre a sviežo.
Vôbec sa necítim stará, akurát si musím dávať o niečo väčší pozor pri šoférovaní. Snažím sa zdravo stravovať a dobre spať (smiech). Jem takmer všetko, užívam len nejaké vitamíny, inak nie som na liekoch. Rada cestujem a aj keď je to niekedy náročné, dokážem rýchlo hocikde zaspať, hoci len na pol hodinu. Keď sa potom preberiem som zase čerstvá. Niekoľko večerov v týždni kážem, takmer každý víkend mám obsadený, no pomazanie Ducha Svätého ma udržiava pri sile. Zvlášť ženy sa ma často pýtajú, v čom spočíva moje „tajomstvo“; v podstate je to veľmi jednoduché, som veľmi šťastná v Pánovi a stále som si vedomá jeho lásky ku mne.
Všimli sme si, že pri svojej službe používaš veľkú autoritu. Ako je možné, že choroby tak ľahko odchádzajú, keď sa modlíš? Zmienila si sa, že kľúčom je zlomené srdce. Mohla by si bližšie vysvetliť, ako si to myslela?
Keď som sa pred mnohými rokmi stala kresťankou, prosila som Pána, aby mi zlomil srdce. Veľmi som to potrebovala, pretože som ho mala naplnené toľkými vecami tohto sveta. Chcela som s ľuďmi súcitiť a vnímať ich tak, ako ich vníma On. Je to v súlade s tým, čo hovorí vo svojom slove, že práve ľudia zlomeného ducha, sa mu ľúbia. Keď ma Boh povolal, tak mal so mnou veľa práce, lebo som vôbec nemala rada ľudí. Dá sa povedať, že som mala niečo proti každému národu. Austrálčania sa mi zdali príliš vysokí a Nemci, tí predsa mali na svedomí holokaust. Dnes ale milujem všetkých ľudí. Musíme rásť v Pánovi a v intimite s ním, potrebujeme s nám tráviť kvalitný čas a byť mu neustále vďační. Boh mi dal túžbu, aby som ho uctievala bez ohľadu na to, čo sa okolo mňa deje. Veľmi ma oslovilo, keď som čítala v Biblii o Márii, ktorá pomazala Ježišove nohy. Uvedomila som si, že keď odchádzala, aj ona voňala tým olejom, lebo bola pri ňom a dotýkala sa ho. Rovnako sa i my môžeme v duchu dotýkať Pána a potom to pomazanie príde aj na nás; o to viac ho potom milujeme a túžime nanovo spoznávať.
Navštívila si Slovensko a Českú republiku, videla si veľa miest a zborov. Čo ťa upútalo a čo by si chcela odkázať veriacim?
V prvom rade by som chcela povedať, že mám veľmi rada Čechov i Slovákov. Cítim sa s vami spojená v duchu. Keď som navštívila vašu cirkev v Kroměříži, tak som to vnímala ešte jasnejšie. Som presvedčená, že je to vďaka vášmu postoju k Izraelu. Všimla som si, že všetky zbory majú k nemu pozitívny vzťah, čo veľmi oceňujem. Sama by som sa rada jedného dňa do Izraela presťahovala. Izrael potrebuje našu duchovnú, modlitebnú i finančnú pomoc, čelia tam veľkým problémom. Podobne ako v minulosti Jozef, keď bol v Egypte, pomohol svojim bratom, aj nám sa naskytnú také príležitosti.
Za svoj život si už bývala v niekoľkých krajinách. Pochádzaš z Malajzie, niekoľko rokov si žila vo Švédsku a potom v Kanade. Teraz bývaš u dcéry v New Yorku. Ako vidíš svoju budúcnosť?
Po všetky tie roky ma Boh viedol. Myslím si, že som naozaj prežila život v Božej vôli. Budúcnosť vnímam ako nové obdobie. Môj čas v Kanade sa skončil a túžim tráviť viac času v Európe. V Malajzii mám mnoho príbuzných a všetci sa obrátili k Bohu, ale neláka ma to vrátiť sa späť, no možno tam pôjdem stráviť posledné dni svojho života. Keď som prvýkrát prišla do Izraela, Pán sa veľmi dotkol môjho ducha. Cestujem po celom svete a páči sa mi na rôznych miestach, ale v Izraeli by som si naozaj priala aj žiť. V najbližšej dobe by som sa azda mohla usadiť aj v Prahe. Nie je to tu také drahé ako v New Yorku a je to blízko do okolitých krajín. Ani do Ruska odtiaľ nie je tak ďaleko.
Bola si aj v Moskve? Aké sú tvoje dojmy z tamojších veriacich?
Naposledy som tam bola pred Vianocami. Mala som tam dve zhromaždenia. Bolo to úchvatné. Pastor mi neskôr napísal, že dvesto ľudí sa obrátilo k Bohu a ďalších dvesto bolo zázračne uzdravených. Tá krajina ma priťahuje aj preto, že je v nej pripravená veľká žatva. Žijeme v posledných časoch a je to veľká výzva. Mnohí v tejto krajine môžu ísť v budúcnosti proti Izraelu, tak poďme kázať, aby sa čo najviac z nich obrátilo k Bohu.
Ako sa pozeráš na súčasné dianie vo svete a čo nás asi tak čaká?
Jedna moja americká priateľka povedala, že antikrist bude židovského pôvodu. Je to celkom možné, lebo inak by ho asi Židia neprijali. Najviac ma ale zaráža, ako veľmi sa všade rozmohol hriech. Toľko prevrátenosti… Zlé sa zrazu nazýva dobrým. Je možné hrešiť a okolie to vôbec neposudzuje negatívne. Filmy v televízii sú také strašné, a mladí ľudia na nich nevidia nič zlé…
Ako sa môžeme na takéto nebezpečné časy najlepšie pripraviť?
Som presvedčená, že kresťania musia byť silní v Slove a v Duchu. Potrebujeme sa naučiť načúvať Pánovmu hlasu. Nevieme presne, ako to bude v budúcnosti, ale čo ak budú nejaké problémy s jedlom? Verím však, že tak ako sa Boh nadprirodzene postaral o Eliáša v čase sucha, postará sa aj o nás. V tejto dobe uvidíme tiež mučeníkov. Spomeňte si na mladého Štefana a to, s akou odvahou vydával svedectvo o Kristovi. Budeme takisto kráčať v oveľa silnejšom pomazaní, než si dnes dokážeme predstaviť. Čo oko nevidelo a ucho nepočulo a čo na srdce človeka nevstúpilo – to všetko Boh pripravil pre tých, ktorí ho milujú. Takže musíme byť pripravení na dobré i zlé časy. Cirkev potrebuje činiť učeníkov. Nesmieme sa báť ľuďom hovoriť, že to bude aj ťažké. Niektorí ľudia si myslia, že Ježiš je ako Santa Claus. Je taký dobručký a všetko nám dáva. Ale musíme to vyvážiť učením, ktoré hovorí o tom, že je tu naša časť zodpovednosti. Ako my môžeme spolupracovať s Pánom? Áno, Ježiš nám dal všetko, ale to preto, aby sme mu mohli ešte lepšie slúžiť. My, ktorí sme už zrelší v Pánovi, musíme odovzdávať mladším to, čo nám Boh zveril. Sama si to veľmi silno uvedomujem a v podstate tak aj žijem; čo mi Pán dal, odovzdávam ďalej všade tam, kamkoľvek ma posiela. Áno, posledné časy budú svojím spôsobom strašné, ale možno niektoré z tých vecí ani neuvidíme, lebo budeme vytrhnutí. Najdôležitejšie však je, aby sme sa naučili byť premožiteľmi v Kristovi, o čom pastor Ulf Ekman tak veľa a často hovorí.
Je ľahké žiť tak, ako žiješ ty?
Som šťastná v Bohu, ale aj môj život má svoje úskalia. Kvôli častému cestovaniu som skoro stále odlúčená od svojej rodiny. Chýba mi domov a takmer každý deň sa zobúdzam v inej posteli. Nie je to vždy príjemné, ale Boh je ku mne taký dobrý a moji hostitelia tiež. Vždy mám možnosť zostať na nejakom peknom mieste. A nerobím si žiadne starosti. Vždy sa nájdu dobrí ľudia, ktorí sa ponúknu, že mi odnesú kufre. A keď nie, tak niekoho poprosím. Keď idem na dlhú cestu, stane sa mi, že sa mi to všetko nezmestí do jedného kufra. Na letiskách sa za každý ďalší kufor pripláca. Vtedy prosím Nebeského Otca, aby mi na tieto extra výdavky poslal peniaze navyše a vždy ich dostanem. Napríklad pri tejto ceste po Európe mi na letisku v USA všetky extra poplatky jednoducho odpustili.
Keď som ešte chodila do školy, mala som výbornú učiteľku zemepisu. Keď hovorila o rôznych krajinách, bolo to veľmi živé a pútavé. Dôvod bol jednoduchý; mnoho z tých miest sama navštívila. Veľmi som po tom vtedy zatúžila aj ja, a dnes môžem povedať, že sa mi tento sen splnil. Mám naozaj dobrodružný život. Raz o tých všetkých zázrakoch plánujem napísať knihu. Všetci pastori ma k tomu povzbudzujú. Dokiaľ však ešte vládzem, tak chcem cestovať.
Všade naokolo vidíme, ako sú ľudia prepracovaní, neobchádza to ani kresťanov, kazateľov nevynímajúc. Ako sa proti tomu brániť?
Je dôležité mať v živote rovnováhu. Aj ja ako služobníčka si potrebujem nájsť čas, keď budem počúvať iných kazateľov. Preto idem v máji na týždňový seminár s pastorom Ulfom Ekmanom do Uppsaly. Keď mám príležitosť, rada navštívim operu, alebo si robím výlety do prírody spojené s piknikom. Nemôžeme účinne kázať, keď sme unavení. Nadovšetko si tiež chránim svoj čas na modlitbu. Zvlášť pred dlhšími cestami trávim viac času v intenzívnej modlitbe a potom vidím, ako sa na zhromaždeniach Boh oslavuje.
Otázky kládli Vojtech a Jitka Gotšaltovskí, pastori Slova života v Kroměříži
Konferencia viery 2011 mala aj ďalších vzácnych hostí. Boli nimi Miro Tóth z Košíc a kapela Tretí deň. Slúžili chválami počas sobotného ranného zhromaždenia, keď kázal pastor Peter Čuřík. Napriek tomu, že sa jednalo o sobotné ráno, bolo na bohoslužbe mnoho „hladných“ kresťanov, ktorí odchádzali skutočne dobre nasýtení Božím slovom.
V zhromaždení bola nádherná sloboda a posolstvo o tom, ako „vyzliecť“ starého človeka, bolo silnou výzvou pre každého z nás. Pastor Peter poukázal na dôležitosť pôsobenia Božej milosti pri procese posvätenia. Uvideli sme sa v situáciách, kde zlyhávame a aj cez smiech, aj cez slzy sme nakoniec prichádzali pred Pánovu tvár zlomení, ale s jasnou nádejou a vierou v jeho milosť. Bol to unikátny čas prípravy na to, čo mal Boh pre nás pripravené.
V nedeľu popoludní slúžil druhý zahraničný hosť, pastor Åke Carlsson z Goteborgu na tému lásky k blížnemu. Okrem toho, že sme sa dozvedeli, akým milým spôsobom sa zoznámil so svojou manželkou, uvideli sme kľúčovú úlohu agapé v našom chodení s Kristom. Podvečer slúžil Miro Tóth z Košíc znova na tému posvätenia, tentoraz z príbehu horiaceho kra a Mojžišovho stretnutia s Bohom. Posolstvo sme nazvali „Zobuj sa, lebo stojíš na svätom mieste.“ Čo všetko môže znamenať „zobuj sa?“
V nedeľu ráno sa uskutočnilo posledné oficiálne zhromaždenie konferencie s Åkem Carlsonom ako súčasť bohoslužby Slova života v Bratislave v DK Dúbravka. Sála bola znova preplnená a musím povedať, že vyučovanie, ktoré Åke priniesol pre náš zbor, bolo jedno z najlepších, aké som kedy počul. Bolo to veľmi silné biblické posolstvo o tom, ako prichádzať pred Boží trón, ako tam stretávať Božiu milosť, ako vidieť moc krvi a ako prijímať odpovede na modlitby. Veľmi vám toto posolstvo odporúčam. V nedeľu popludní sme mali ešte stretnutie Åkeho Carlssona s lídrami nášho zboru. Líderské stretnutia majú vždy špeciálnu príchuť, lebo sa na nich stretávajú ľudia, ktorí chcú Pánovi horlivo slúžiť a niečo preňho robia. Po jeho skončení sme s pastorom Carlsonom urobili tento rozhovor.
Rozhovor s Åke Carlssonom
Aké sú tvoje dojmy z našej konferencie?
Na celej konferencii bolo vnímať nádherné pomazanie. Prekvapilo ma, že sa zúčastnilo veľa veriacich z rôznych miest a zborov, a takisto bolo vidieť, že ľudia sú hladní po Bohu. Cítil som určitú „osudovosť“ ohľadne tohto zboru v Bratislave. Je zrejmé, že ľudia neprichádzajú len kvôli tomu, že sa treba zúčastniť, ale aj preto, že vedia, že niečo veľkého sa stane.
Ako sa pozeráš na Slovensko a jeho budúcnosť?
Ste obklopení väčšími národmi, a možno sa medzi nimi cítite maličkí. Ale moja skúsenosť je, že Boh používa to, čo je „ničím“, niečo, čím sa pohŕda. Myslím, že medzi vami je určitý „depozit“, niečo, čo tu Boh vložil a čo použije pri evanjelizácii v Európe.
Napriek všetkému, prečo sa v porovnaní s krajinami tretieho sveta stále deje pomerne málo zázrakov v týchto končinách?
Kvôli neviere. Ježiš na to odpovedal tak, že posielal učeníkov po dvoch, mali kázať vieru a pripraviť pôdu. Potrebujeme vyučovať a ľudia musia pochopiť, že chce použiť ich a nielen známych kazateľov.
Ty si pastor a chceš budovať cirkev, a predsa vyučuješ o tom, že treba evanjelizovať…
Je to veľmi dôležité, zapojili sme sa do rôznych misijných výjazdov, no treba budovať aj základy a pritom budovať mosty, ako osloviť ľudí.
Mnohí prešli biblickou školou, teraz máme školu pre lídrov, to by mohol byť dobrý základ.
Áno, ale nesmieme sa tam zastaviť. Naozaj potrebujeme zmeniť zmýšľanie. Dá sa to aj trochu zjednodušiť, prejaviť ľuďom lásku, pozvať ich na kávu, byť prirodzení. Filip povedal Natanaelovi: „Poď a vidz!“, takéto vzťahy sú veľmi dôležité. Potrebujeme pozvať ľudí tam, kde je Ježiš: do našich domovov, na zhromaždenia a takisto na skupiny.
Čo sa deje u vás v zbore?
U nás v zbore vidíme hnutie Ducha. Snažíme sa vybudovať niečo zaujímavé pre tínedžerov. Pripravujeme pre nich bohoslužbu v nedeľu popoludní, lebo vstávajú neskoršie… Bude tam kázať ten istý kazateľ ako v nedeľu ráno, ale, samozrejme, bude to podané tak, aby to bolo pre nich ľahko stráviteľné. Chceme sa im viac venovať, lebo sú našou budúcnosťou. Ak to zanedbáme, môžeme skončiť ako stredoveká cirkev.
Máš nejaké zaujímavé aktuálne svedectvo?
Keď som bol v Thajsku, tak na jednom zhromaždení bolo spasených viac ako 50 ľudí a na ďalšom asi sto ľudí prijalo krst Duchom Svätým. Mali sme tam nádhernú konferenciu pre asi 600 ľudí a modlili sme sa za mnohých mladých. Boh odpovedá na modlitby. Pred dvoma rokmi ma jeden manželský pár poprosil, aby som sa za nich modlil, lebo nemôžu mať deti, a nedávno mi celí rozžiarení ukázali svoje dieťatko.
Na čo by sme sa ako lídri mali zamerať? Čo by sme nemali minúť?
Niekedy sme príliš „duchovní“. Mali by sme spolu prežívať aj nejaké príjemné chvíle, napr. pri bowlingu, tenise, na pláži, pri nakupovaní a podobne. Robiť spoločne niečo, čo nás baví. Hoci sme už toho v cirkvi spolu veľa prežili, toto by malo byť trochu iné, ale užitočné, lebo práve v uvoľnenej atmosfére sa ľudia ľahšie otvoria a posilnia sa priateľstvá. A potom je oveľa jednoduchšie pozvať medzi seba aj svojich priateľov.
Otázky sa pýtal Peter Čuřík
Sme veľmi vďační všetkým služobníkom z nášho zboru, ktorí sa do organizácie konferencie aktívne zapojili, bolo vzácne vidieť v Božom dome toľko ochoty a kvality práce zároveň. Veľmi vás tiež povzbudzujeme, aby ste si objednali posolstvá z jednotlivých zhromaždení na CD nosičoch alebo celú konferenciu vo formáte MP3 – ako na to zistíte na 18. strane tohto čísla. Verím, že konferencia ešte prinesie ovocie a Slovo, ktoré bolo kázané, bude naďalej meniť ľudské životy podobným spôsobom, ako to na mieste prežívalo okolo 600 hostí z celého Slovenska. Už teraz sa tešíme na marec 2012 a ďalšiu konferenciu viery v Bratislave.