Toto je čas, kedy sa pripravujeme na najkrajšie sviakty roka – Vianoce. V tomto obodobí dokonca aj tí, ktorí sú neutrálni, či dokonca odmietaví voči posolstvu evanjelia sú ochotní počuť o tom, ako sa Všemohúci Boh stal človekom. Aj tí, ktorí sa nezaujímajú o náboženstvo sú otvorení prijať radostnú zvesť o tom ako sa Kristus narodil ako malé bezbranné dieťa, aby neskôr zomrel na kríži a zaplatil tak najvyššiu cenu za naše vykúpenie.
Na druhej strane sa však tieto sviatky dostali do tieňa komercie a materializmu. Ľudia sa naháňajú za tými najvyberanjšími lahôdkami a čo najnákladnejšími darmi, čo sa žiaľ v mnohých prípadoch vzťahuje i na nás, kresťanov. Potrebujeme sa preto pozrieť na skutočný zmysel Vianoc. Anglický výraz „Christmass“ tento význam vystihuje oveľa lepšie ako slovenský ekvivalent. Vo štvrtom storočí, kedy sa kresťanostvo stalo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše, začali kresťania oslavovať niečo ako Kristove bohoslužby („Christ mass“). Tento zvyk sa neskôr začal oslavovať raz ročne v Decembri ako primomenutie si Kristových narodenín. A tak vlastne vznikla slávnosť, ktorú dnes poznáme ako Vianoce. Zmyslom Vianoc je teda slávenie narodenia nášho Pána Ježiša Krista. Avšak ak máme sláviť tieto sviatky ako Jeho skutočné narodeniny, musíme si položiť otázku: „Čo by nášho Pána potešilo na narodeniny?“ Predstavte si, že ste pozvaní na narodeninovú oslavu. Avšak počas oslavy si všetci pozvaní vymieňajú dary medzi sebou a nikto si ani nespomenie na hlavného oslávenca. To je presne to, čo sa dnes počas Vianoc častokrát deje. Potom však musíme uznať, že to nie je Kristova oslava, ale naša oslava. Ak chceme niekoho obdarovať, tak najlepší spôsob je, že sa tej osoby buď priamo spýtame, čo by si priala alebo ju veľmi dobre poznáme a vieme, čo by ju potešilo. Skúsme si teda položiť otázku: “Čo by si Kristus prial na svoje narodeniny?“ Božia vôľa je vyjadrená v Jeho Slove. V Evanjeliu podľa Matúša čítame: „Lebo hladný som bol a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec a prijali ste ma; bol som nahý a zaodeli ste ma; bol som nemocný a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne. Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Matúš 25:35;40).
Tieto verše nám poskytujú odpoveď na našu otázku. Tak ako Kristus zaplatil cenu a prišiel medzi nás a prebýval medzi nami, tak chce, aby sme sa aj my sklonili k niekomu, kto nám to nemôže žiadnym spôsobom vrátiť. Ak si všimneme tých, ktorí sú chorí, bez prístrešia, osamelí, či vo vysokom veku, tak vlastne slúžime samému Pánovi. Skúsme si teda aj my počas tohtoročných Vianoc položiť túto otázku: „Je niečo, čo môžem ja darovať Kristovi k Jeho tohtoročným narodeninám?“