Život človeka bez Boha by sme mohli prirovnať k schátralej, dolámanej loďke, priviazanej v prístave. Uviazli sme v hriechu a dali sme sa zlákať radovánkami a lákadlami tohto sveta. Prístav žiadosti si nás celkom podmanil. Robili sme to, čo sa zachcievalo telu a mysliam a boli sme prírodou deťmi hnevu ako aj ostatní. (Ef 2:3). Veru, ľudstvo je ako skrachovaný námorník. Opíja sa duchom tohto sveta a zabúda na prvotný Boží zámer – plaviť sa po šírom oceáne. Chcem tým povedať, že Boh pre každého z nás pripravil nádherné dobrodružstvá a zmysluplný život. Avšak všetci sme padli do područia toho Zlého a voľky-nevoľky kotvíme pripútaní reťazami našich závislostí.
Na hrdzavejúcu loď v prístave je smutný pohľad. Ešte smutnejšie je vidieť vtáka, čo nevie lietať. No najžalostnejší pohľad je na človeka čo živorí bez Boha a iba sa pretĺka životom (niekto možno aj úspešne, ale raz jeho „hrdza“ bude aj tak viditeľná). Boli sme zabudnutou loďkou. Mnoho ľudí nás už odpísalo, nikto s nami nerátal. Pozornosť vždy budia len ľudia na výslní – vyleštené, nablýskané loďky, vyhrávajúce každé preteky.
Koho by však zaujímala hriechom znetvorená loďka?
Faktom je, že si sama pomôcť nedokáže. Ani my sme sa zo svojej pasce hriechu nevedeli dostať sami. Niektorí z nás sme sa síce o to pokúšali, ale márne. Z vlastných síl sme sa s námahou odrazili od brehu s túžbou začať skutočný život, no vždy sme boli akousi neznámou silou priťahovaní späť do diablových okov. Skúšali sme dobré skutky, a hoci to mnohí z nás naozaj mysleli s vierou úprimne, predsa to nestačilo na vymanenie sa a úplne oslobodenie sa od hriechu. Ľudia dokážu zmeniť vonkajšok, ale nedokážu si sami zmeniť srdce. Dobre to ilustruje príbeh mojej známej. Jej kolegyňa si kúpila novú umývačku riadu. Vraj boli celí bez seba a tešili sa, ako získajú mnoho času. Predtým sa zvykli hádať o tom, kto z nich poumýva riad. No čuduj sa svete, problém sa nákupom nevyriešil. Teraz sa hašteria o tom, kto bude riad z umývačky spratávať….
Raz sa okolo teba prechádzal lodný mechanik. Urastený, asi tridsať ročný mladík v montérkach so židovskými črtami. Ponúkol sa, že opraví tvoju loď. A ešte k tomu zadarmo! Keď si súhlasil, dotkol sa ťa pevnými, láskyplnými rukami a ty si pocítil čosi zvláštne. Modlitby, ktoré nikdy neboli vyrieknuté, no roky sa v tebe hromadili, zrazu vyplávali na povrch. Vyznal si sa lodníkovi:
Čisti to moje srdce, hrdzavie.
Len Tvoja láska o tom vie.
Len Tvoju lásku hrdza nechytá
Taká je svieža ako rakyta.
(Hviezdoslav)
Lodník to s tebou myslí dobre. Zahodí starý motor a namontuje nový. Vieš, naše srdce už bolo tak neduživé, že sa ho Boh rozhodol operovať. Vyňal staré, kamenné, hriechu náklonné srdce a dal nám svoje, láskyplné a hriechuvzdorné srdce. Tento zázrak sa volá znovuzrodenie. Deje sa vo chvíli, keď odpovieš na Božiu zvesť o Golgotskom kríži. Vtedy, keď dovolíš, aby ťa Ježišova krv obmyla, Boh vykoná nový náter. Už nikdy viac nebudeš tou ošumelou, bezvýznamnou loďkou. Majster ťa začína opravovať, čistiť a pripravovať na plavbu po Božích cestách. Máš pred sebou celý život, a to nie hocijaký! Áno, sú pred tebou aj búrky, ktoré na mori isto zažiješ. Ale určite stojí to za to opustiť ten prekliaty prístav! Veď na druhom brehu mora ťa čaká lodník v slávnostnom rúchu a víta ťa v prístave Nebeský Jeruzalem…